Zberateľstvo je najrozšírenejší koníček na svete. Nekončiacej vášni podľahol aj vyučený opravár hodín. Popri práci sa stal aj amatérskym archeológom a múzejníkom. Svoju zbierku totiž postupne premenil na múzeum. Má ho rovno pod strechou rodinného domu.
Históriu a dávne príbehy vyhľadával pán Ladislav Janech už ako malý chlapec. V záľubách ho podporoval ešte jeho otec, často ho brával na rôzne výlety.
„Otec robil v Považských strojárňach a tam sa takmer pravidelne usporadúvali poznávacie zájazdy. Vtedy bola ešte Československá republika a hodne sa navštevovali po Čechách, hrady, zámky, kaštiele, múzeá a tak ďalej. Často ma to zaujímalo, lebo ja som už vtedy zbieral staré peniaze,“ priblížil zberateľ a majiteľ múzea Ladislav Janech.
Mladého zberateľa mincí neskôr objavil priamo v práci – v opravovni hodín – jeden zo zakladateľov numizmatickej spoločnosti v Považskej Bystrici. Slovo dalo slovo a pán Janech sa stal ich členom. S úsmevom vraví, že členské platí od roku 1970 a odvtedy ho to nepustilo.
„Chcel som mať od každého panovníka, ktorý vládol tu na našom území aspoň jednu mincu. Na takých 90 percent sa mi to podarilo. Od Štefana I., lebo ten prvý začal raziť peniaze. Razili sa v Nitre, v Bratislave, na východnom Slovensku. Mal som možnosť vidieť zaujímavosti a medzi nimi bola jedna minca, tzv. šroubovací grajciar. Ja som toto vtedy ešte ani nevidel. V skutočnosti to ani minca nebola, ale bola to schránka na zlaté peniaze,“ priblížil zberateľ.
K numizmatike neskôr pribudla archeológia. Nadšeného amatérskeho historika pred rokmi oslovili kamaráti a stal sa členom archeologického krúžku. Prednášať im chodili renomovaní odborníci.
„Viedol nás Jozef Moravčík, archeológ zo Žiliny. Chceli, aby sme si všímali okolie. Takto ma to zaujalo a zistil som jedenásť na sebe nezávislých lokalít od mladšej doby kamennej. Štiepaných kamenných nástrojov som našiel vyše 700. Väčšina ich je len časti, že boli už polámané, ale bolo na ňom pekne vidieť, že sa to používalo,“ povedal Ladislav Janech.
Pozrite si reportáž redaktorky Lucie Čižmárikovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Desaťtisíc exponátov
Všetky tieto predmety sú dnes súčasťou rodinného múzea. Pred takmer 60 rokmi ho pomáhal budovať ešte otec pána Janecha. Podkrovné miestnosti rodinného domu sa postupne zapĺňali rôznymi starodávnymi nástrojmi, potrebami do domácnosti, zbraňami či fotoaparátmi.
Dnes je tu vyše desaťtisíc exponátov. Čo predmet, to samostatný, občas aj kuriózny príbeh. Naši predkovia boli veru vynaliezaví.
„Každý si to spája so zvonom do záchodu. Ale nikto nepovedal, že to je práčka. Do hrnca sa naliala voda, nasypalo sa tam trochu prachu. Tým, že predmet sa stískal, vírilo to vodu a tak to pralo,“ vysvetlil.
Jeden z najvzácnejších exponátov múzea je podľa jeho majiteľa malý zvon odliaty v roku 1745. Vyrobiť ho dala obec Domaniža pre vtedy samostatnú obec Kardošova Vieska. Tá dnes tvorí miestnu časť Domaniže. Zvon zasvätili sv. Mikulášovi.
Keď postavili novú kaplnku, chceli ho napojiť na elektrinu. Zmenili smer udierania srdca, zvon začal praskať a srdce sa rozpadlo. Pán Janech zvon opravil a hrdo ho vystavuje spolu s ostatnými historickými pokladmi. Rád vám ich poukazuje, ak sa vopred ohlásite.
