Moldavská vláda Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej so ziskom viac ako 50,1 percenta zvíťazila v nedeľných parlamentných voľbách a v 101-člennom zákonodarnom zbore bude mať väčšinu 55 kresiel. Nebude preto musieť skladať koalíciu. Vyplýva to z údajov volebnej komisie po sčítaní 99,78 percenta hlasov.
Volebná účasť presiahla 52 percent, čo je viac ako v minulosti. Informovali o tom agentúra Moldpres a Rádio Slobodná Európa.
Na druhom mieste so ziskom vyše 24 percent a 26 kreslami v parlamente skončil podľa stanice BBC prorusky orientovaný Vlastenecký blok (BEP) na čele s bývalým prezidentom Igorom Dodonom.
Tretiu koalíciu Alternatíva vedenú primátorom Kišiňova Ionom Cebanom a neúspešným prezidentským kandidátom Alexandruom Stoianoglom volilo takmer osem percent oprávnených voličov.
Do parlamentu sa so ziskom 6,2 percenta dostane aj Naša strana založená podnikateľom Renatom Usatiim. Najmenším subjektom v novom zákonodarnom zbore bude Strana Demokracia doma podporujúca zjednotenie Moldavska s Rumunskom. Hlas jej odovzdalo 5,6 percenta moldavských voličov.
Proeurópsky orientovaná víťazná strana PAS je pri moci od roku 2021. Analytici upozorňovali, že vládnutie v koalícii by mohlo skomplikovať snahu PAS dostať Moldavsko do EÚ do roku 2030.
Krehká väčšina, ťažké skladanie vlády
„PAS si štatisticky zabezpečila krehkú väčšinu,“ povedal v nedeľu pre agentúru AFP analytik Andrei Curararu z think tanku WatchDog.md so sídlom v Kišiňove. Zostaviť funkčnú vládu podľa neho bude ťažké.
„Kremeľ financoval príliš veľkú operáciu na to, aby ustúpil, a mohol by sa uchýliť k organizovaniu protestov, podplácaniu poslancov PAS a iným taktikám, aby narušil vytvorenie stabilnej proeurópskej vlády,“ vyhlásil.
Informácie o priebehu volieb priniesla priamo z Moldavska v Správach redaktorka STVR Katarína Chovančáková:
Na napätie obklopujúce voľby poukázali vyhrážky bombami vo volebných miestnostiach v Taliansku, Rumunsku, Španielsku a USA, informovala BBC.
Curararu odkazoval na obvinenia zo strany moldavských úradov, že do predvolebnej kampane a priebehu volieb zasahovalo Rusko. Sanduová pred voľbami varovala, že Moskva vyvíja na Moldavsko obrovský tlak a vynakladá pri tom „stovky miliónov eur na financovanie politických strán, podplácanie voličov a trénovanie mladých ľudí na destabilizačné aktivity“.
Moldavské úrady pred voľbami v tejto súvislosti vykonali desiatky razií a volebná komisia tesne pred voľbami zakázala kandidatúru dvom menším stranám.
Dej okolo volieb a ruský vplyv
PAS, ktorú založila prezidentka Maia Sanduová, je pri moci od roku 2021. Prieskumy naznačovali, že príde o parlamentnú väčšinu, keďže opozičné strany sa zameriavali na voličov znepokojených vysokými životnými nákladmi, rastúcou chudobou a stagnujúcou ekonomikou. Vládnutie v koalícii by podľa analytikov mohlo skomplikovať snahu PAS dostať Moldavsko do EÚ do roku 2030.
Sanduová, ktorú vlani opätovne zvolili na druhé funkčné obdobie, po nedeľňajšom hlasovaní hovorila o „rozsiahlom ruskom zasahovaní“ a upozornila Moldavčanov, že budúcnosť demokracie je v ich rukách.
Líder BEP Igor Dodon ešte pred začiatkom zverejňovania sčítania hlasov v televízii večer vyhlásil, že vyhrala jeho koalícia, a vyzval PAS, aby odovzdala moc. Vyzval zároveň stúpencov všetkých opozičných strán, aby sa v pondelok (29. 9.) na poludnie zišli pred parlamentom a „bránili“ svoje hlasy.
Podobné hrozby hlásili v samotnom Moldavsku a troch ľudí zadržali pre podozrenie z prípravy nepokojov deň po voľbách. Predseda Sanduovej strany Igor Grosu obvinil z nedeľňajších incidentov skupiny podporované Moskvou. Vyzval na „trpezlivosť a pokoj“, aby mohlo hlasovanie pokračovať.
Moskva poprela obvinenia Kišiňova, že vedie v online priestore dezinformačnú kampaň a kyberútoky a že sa snaží kupovať hlasy a vyvolávať nepokoje. Moldavská prevažne proruská opozícia zase obvinila PAS z plánovania podvodu, uviedla agentúra AFP.
