Keď sa bývanie na hradoch stalo pre šľachtu menej pohodlným, vymenili ich za kaštiele. Na Slovensku ich máme zhruba 400. Šľachtici si svoje nové sídla začali stavať na rozľahlých rovinách a od baroka priamo v parkoch kvôli krásnemu prostrediu. Navštívili sme jeden z nich.
„História objektu siaha do 17. storočia, keď prišli do tohto regiónu tzv. plaveckého panstva Pálffyovci, významný šľachtický rod, a ten reprezentoval vtedy Pavol IV. Pálffy, ktorý bol v tom čase, približne pred 400 rokmi, ambiciózny politik a niekedy v tej dobe sa začalo so stavbou zámku,“ prezradil historik Martin Macejka.
Pálffyovci vtedy už mali vo vlastníctve na slovenskom a rakúskom území mnoho hradov a zámkov. Rezidenciu v Malackách dali postaviť v lese, ktorý sa tu v tých časoch rozprestieral. Spolu s rozsiahlym parkom toto šľachtické sídlo budovali a zdokonaľovali i ďalšie generácie ich potomkov.
Súčasťou areálu boli aj stajne a domy pre služobníctvo. „Kaštieľ mal rozsiahle zázemie. V samotnom parku bola prírodná jazdiareň a takisto tu bolo pomerne veľké záhradníctvo, kde pestovali okrasné rastliny a pritom ešte mali aj záhradu na zeleninu, ovocie a tak ďalej,“ pokračoval Macejka.
Kaštieľu v Malackách sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Monika Mannová:
Prešiel viacerými premenami
Pálffyovský kaštieľ prešiel viacerými premenami. Najvýznamnejšia bola jeho baroková rekonštrukcia začiatkom 18. storočia. Architektonické a technické zvláštnosti stavieb sú dodnes predmetom výskumu i obdivu.
„Fasáda bola pôvodne kombinácia bielej a svetlobéžovej. Z tých starších čias, z obdobia možno prvej prestavby, to je nárožný balkón, ktorý je unikátom na Slovensku, jeden z dvoch. Dá sa pozerať z toho balkóna aj na juh aj na západ, ale južným smerom bol taký pomerne veľký priehľad až na Malé Karpaty. Druhý balkón, ktorý je nad vstupom, ten vytvorili až v druhej polovici 19. storočia,“ ozrejmil historik.
„Zaujímavosťou sú tzv. francúzske komíny, v súčasnosti je zachovaných 23. V minulosti ich bolo ešte viac. Komíny sú pomerne široké, sú v nich tri komíny v jednom. V našom priestore sú veľkou zriedkavosťou, čo je zaujímavé, tieto malacké komíny použili ako vzor pri rekonštrukcii Bratislavského hradu,“ uviedol Macejka.
Do šľachtického sídla sa vstupovalo cez tri brány: čiernu, bielu a červenú. Cesta viedla cez veľkolepú stromovú alej. Pôvodne ju lemovali lipy, neskôr ju vysadili platanmi. Panstvo prichádzalo koňmo aj na kočoch.
„Na nádvorí mali taký okruh, aby sa nemuseli točiť, keď prišli s nejakým kočom, tak prešli po obvode nádvoria a vrátili sa naspäť,“ povedal historik.
Bronzový jeleň
Na nádvorí kaštieľa sa zachovala cisterna na zachytávanie dažďovej vody v tvare fontány. Zdobil ju bronzový jeleň, jeden zo symbolov šľachtického rodu. Dnes je to už len jeho replika. „Pred koncom 19. storočia Pálffyovci vybudovali vodovod, ktorý slúžil pre potreby kaštieľa a budov, ktoré boli v okolí. Bola tu aj vodárenská veža, ktorá bola severne od budovy kaštieľa,“ ozrejmil Macejka.
Akvadukt dodnes pripomína fontána v Zámockom parku. Súčasťou sídla bola aj kaplnka Sv. Kríža. „Bola okolo roku 1960 výrazne prestavaná a znehodnotená,“ dodal historik.
V 50. rokoch minulého storočia ju zamurovali. Paradoxne, vďaka tomu sa v nej zachovali vzácne fresky. Park, ktorý obklopuje kaštieľ, sa pôvodne rozprestieral na 40 hektároch. Dnes je to o niečo menej. „Park bol založený záhradnými architektmi a pri zmene, ktorá bola pred približne 200 rokmi, bol koncept zmenený z francúzskeho na anglický park. Súčasťou boli aj okrem priehľadov nejaké labyrinty alebo blúdiská. V rámci parku rastie vyše 500-ročný strom, ktorý tu rástol už v čase, keď ešte tento park neexistoval. Je to dub, ktorý sa v súčasnosti označuje ako Pálffyovský dub spomienok. Pred troma rokmi v ankete Strom roka na Slovensku zvíťazil,“ pripomenul historik.
Čaká ho rekonštrukcia
Časť parku dnes patrí nemocnici a svoju daň si vybrali aj územné zásahy v období Československa. Zákutia a cestičky sú však stále čarovné a vyhľadávané.
„Pálffyovci užívali tento objekt do konca prvej svetovej vojny a potom po skončení vojny sa už do Malaciek nevrátili. Prišli do Rakúska a z tohto objektu zobrali úplne všetko, čo sa dalo. Približne pred sto rokmi začali využívať aj kaštieľ aj Zámocký park františkáni. Mali v meste kláštor a tento objekt využívali ako internát. V tej dobe vznikla aj ľudská jaskyňa, ktorá bola vybudovaná v roku 1934.
V najbližšom období čaká kaštieľ, jeho nádvorie i kaplnku rekonštrukcia. Po dokončení budeme môcť v plnej kráse obdivovať aj vnútorné priestory a expozície Pálffyovskej izby. Počas jari a leta je však najväčším lákadlom práve Zámocký park a ten ostáva otvorený.
