Európsky parlament v stredu (20. 5.) schválil rezolúciu o stave právneho štátu a podozrení na zneužívanie európskych fondov na Slovensku. Vyzval v nej Európsku komisiu, aby všetkými možnými prostriedkami posúdila narúšanie hodnôt EÚ na Slovensku a ochránila peniaze európskych daňových poplatníkov.
Za prijatie uznesenia, ktoré nie je záväzné, hlasovalo 347 europoslancov, 165 bolo proti a 25 sa zdržalo.
Europoslanci v uznesení vyjadrujú hlboké znepokojenie nad zhoršovaním stavu demokracie, právneho štátu a základných práv na Slovensku. Systémové nedostatky podľa EP ohrozujú ochranu finančných záujmov EÚ.
Rezolúcia schválená má upozorniť aj na opatrenia slovenskej vlády, ktoré podľa kritikov narúšajú fungovanie demokratických inštitúcií. Medzi tieto kroky patrí oslabovanie nezávislosti justície, zrušenie špecializovaných protikorupčných orgánov, zníženie trestov za korupciu a finančné trestné činy či pokus o zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov.
EP v uznesení tiež vyjadruje hlboké znepokojenie z úpadku slobody a plurality médií na Slovensku a politického zasahovania do verejnoprávnych médií. Rovnako vyzval slovenské orgány, aby zabezpečili ochranu práv menšín vrátane LGBT+ osôb a Rómov.
Hrozí zmrazenie eurofondov
Český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL) z frakcie Európska ľudová strana (EPP) predtým v stredu upozornil, že Slovensku hrozí čiastočné zmrazenie európskych fondov, ak vláda neprijme kroky na nápravu. Šéfka EK Ursula von der Leyenová podľa neho vyjadrila pripravenosť vo veci konať.
„Táto výzva nie je namierená proti slovenským farmárom alebo občanom. Komisia nechce trestať žiadny členský štát,“ povedal český europoslanec pred hlasovaním. Cieľom je podľa neho ochrániť peniaze európskych občanov pred podvodmi. Rezolúcia je vyjadrením znepokojenia zdieľaného takmer všetkými politickými skupinami v EP, uviedol.
„Nesmieme (slovenskému premiérovi) Robertovi Ficovi dovoliť, aby Slovensko dopadlo ako Maďarsko. Tamojšia situácia vyvoláva čoraz väčšie obavy, a preto chceme, aby ju Európska komisia jednoznačne posúdila. Naprieč parlamentom sme sa zhodli, že najväčšie riziká vnímame v korupcii,“ uviedla k uzneseniu česká europoslankyňa Markéta Gregorová z frakcie Zelených.
Slovensko vlani v máji navštívil výbor Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu (CONT), aby preveril využívanie európskych fondov. Delegáciu viedol práve Zdechovský, ktorého Fico následne označil za nájomného politického vraha napojeného na slovenskú opozíciu.
Na misiu CONT nadviazala misia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ktorá sa zaoberala širšími otázkami právneho štátu.
Po výzve na hlásenie podozrivých projektov na Slovensku podľa Zdechovského prišlo viac ako 2 000 podnetov, z ktorých približne 330 bolo odovzdaných európskym inštitúciám, najmä Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Úradu európskeho verejného žalobcu (EPPO) a Európskej komisii. Podľa europoslanca sa prešetruje približne 200 podnetov.
Jedným z viditeľných príkladov podozrenia na zneužívanie európskych fondov je kauza takzvaných haciend, na ktorú vlani upozorňovala tiež slovenská opozícia a médiá, keď za únijné peniaze na Slovensku zrejme vyrástli luxusné vily namiesto pôvodne plánovaných penziónov.
Názory slovenských europoslancov
Hoci žiaden slovenský europoslanec túto rezolúciu nepodporil, ich názory v tomto ohľade sú rôzne.
Spomedzi slovenských europoslancov hlasovali všetci proti s výnimkou poslancov z Progresívneho Slovenska (PS, frakcia Obnovme Európu – RE), ktorí sa na hlasovaní nezúčastnili.
„Európske inštitúcie prakticky od nástupu vlády Roberta Fica upozorňujú na jeho protislovenské kroky – od zmien v trestných kódexoch, cez zrušenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, útoky na slobodné médiá až po slayády, ktorými okráda vlastnú krajinu. A čo on? Nič. Roberta Fica môžeme korunovať za protislovenského premiéra a ekonomického vlastizradcu,” uviedol europoslanec Martin Hojsík (RE/PS).
Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (RE/PS) prirovnala situáciu k začiatku zmrazenia eurofondov v Maďarsku.
„Vláda robí kroky, ktoré by – keby ich cieľom bolo rozkrádať verejné zdroje – nevyzerali inak. Ignorujú a zľahčujú upozornenia aj odporúčania EÚ a jej inštitúcii v duchu ich známeho: Neotravujte, tu sme pri žatve. My v PS nechceme, aby Slovensko prišlo o eurofondy. Chceme, aby za ne mali ľudia lepší život. Ak by vláda mala rovnaký cieľ, ani rezolúcia, ani hrozba zmrazenia miliárd eur by dnes neboli témou,” konštatovala.
Podľa europoslankyne Lucie Yar (RE/PS) Slovensko a jeho obyvatelia už dnes trpia vinou nepodarených konsolidácií ministra financií Ladislava Kamenického, prorastové opatrenia vlády sú v nedohľadne a zmrazenie eurofondov by predstavovalo posledný klinec do rakvy slovenskej ekonomiky.
„Odmietame kryť Ficove zlodejiny. No nechceme, aby kvôli nim trpeli nevinní Slováci a Slovenky. Eurofondy sú peniaze, za ktoré môžeme rekonštruovať nemocnice, rozširovať kapacity škôl a škôlok, stavať cesty, kanalizácie, mosty. Majú zlepšovať život našich občanov, nie Ficových oligarchov. Vyzývame preto premiéra a vládu, aby zmenili zákony a prestali ohrozovať vlastnú krajinu,“ doplnila.
Ficova zodpovednosť
Europoslankyňa Miriam Lexmann (EPP/KDH) ešte pred hlasovaním v utorok uviedla, že „za rozklad právneho štátu nesie zodpovednosť Ficova vláda, nie opozícia či občania Slovenska“.
„Právny štát na Slovensku je v zlom stave a nesmieme pred tým zatvárať oči. Vláda Roberta Fica oslabuje boj proti korupcii, ruší dôležité kontrolné mechanizmy a hazarduje s dôverou, bez ktorej Slovensko nemôže bezpečne čerpať európske zdroje. Zodpovednosť však nesie vláda, nie opozícia či občania. Nebudem podporovať riešenia, ktoré by trestali slovenské rodiny, samosprávy a regióny tým, že prídu o peniaze na školy, cesty, nemocnice či pracovné miesta. Slovensko nemôže byť rukojemníkom ľudí, ktorí doma rozkladajú právny štát a v Bruseli sa potom tvária ako obete,“ uviedla.
Europoslanec Milan Uhrík (ESN/Republika) v príspevku na sociálnej sieti Facebook napísal, že uznesenie EP nebolo len o korupcii a rozkrádaní eurofondov, Bruselu podľa neho „vadia aj dve pohlavia v ústave“. Obsah rezolúcie preto označil za úplné nezmysly.
Ovplyvňovanie volieb
Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) považuje uznesenie EP za snahu časti europoslancov o priame zasahovanie do politickej situácie na Slovensku a ovplyvňovanie volieb.
„Je to znôška často čistých nezmyslov, ako napríklad, že utláčame národnostné menšiny, potláčame reprodukčné práva žien, obmedzujeme prístup k interrupciám, prenasledujeme LGBTQI komunitu či dokonca, že dochádza k vraždám pre sexuálnu orientáciu. Iba malá časť uznesenia je skutočne venovaná eurofondom na Slovensku. A aj tu ide len o ohováranie a dohady, nie o skutočné fakty,“ uviedla pre TASR a zo zneužívania eurofondov obvinila matku predsedu PS.
Podľa Branislava Ondruša (nezaradený/Hlas-SD) „nám rezolúcia vyčíta všetko okrem samotnej existencie Slovenskej republiky“ a vôbec v nej nejde o eurofondy. Za absurdné označil najmä pasáže o nedodržiavaní ľudských práv, reprodukčného zdravia či utláčaní národnostných menšín a neslobode médií. Jediným racionálnym a pochopiteľným zdôvodnením tohto uznesenia je podľa neho „úsilie poškodiť SR ako celok, nie záujem o riešenie problémov, ktoré nepochybne máme“.
Časť rezolúcie o zmrazení eurofondov je podľa neho „prázdnym výkrikom do tmy bez akejkoľvek relevancie“. Ondruš tiež osobitne kritizoval časti textu viažuce sa na Benešove dekréty, ktoré sú podľa neho „požiadavkou na revíziu výsledkov druhej svetovej vojny a na ospravedlnenie fašistických a nacistických okupantov a vojnových zločincov a ich domácich prisluhovačov“.
