Podpora Ukrajiny nie je charita, ale strategická investícia do bezpečnosti Európy. Každý zničený ruský tank na Ukrajine znamená menšiu hrozbu pre európsku bezpečnosť.
Na bezpečnostnej konferencii Globsec Forum 2026 to v piatok (22. 5.) povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Pripomenul tiež výrok bývalého amerického prezidenta Dwighta D. Eisenhowera, že agresora zastaví iba sila.
Pevkur sa v piatok ráno pri príležitosti návštevy Prahy stretol aj so svojím českým náprotivkom Jaromírom Zůnom (za SPD) na ministerstve obrany. Zhodli sa, že súčasné bezpečnostné výzvy vyžadujú úzku koordináciu v oblasti obrany a chcú prehĺbiť spoluprácu medzi oboma krajinami, uviedol úrad na svojom webe.
Navyšovanie obranných prostriedkov
Európa od plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu podľa Pevkura prešla zásadnou strategickou zmenou, stále ale nie je pripravená čeliť všetkým bezpečnostným hrozbám. Hoci kontinent sa od pocitu spokojnosti so stavom bezpečnosti posunul k vyššej naliehavosti, nie je stále v plnej pripravenosti.
Samotné navyšovanie obranných rozpočtov podľa neho nestačí, ak sa peniaze nepremenia na reálne vojenské schopnosti a pripravenosť.
Pevkur pripomenul, že obranné výdavky krajín Európskej únie tento rok podľa odhadov stúpnu na zhruba 480 miliárd eur, zatiaľ čo vlani predstavovali asi 370 miliárd eur.
„Peniaze samy o sebe nevytvárajú odstrašenie. Dôležité je, či sa zdroje premenia na kontrakty, kontrakty v schopnosti a schopnosti na skutočnú operačnú pripravenosť, „povedal. Varoval, že inak môžu investície zostať iba palivom v zaparkovanom aute.
Česko nesplnilo záväzok
Estónsko tento rok podľa Pevkura má podľa odhadov investovať do obrany viac ako päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Baltské štáty spoločne s Poľskom teraz podľa neho vedú Severoatlantickú alianciu (NATO) vo výdavkoch na obranu v pomere k HDP, zatiaľ čo severské krajiny patria medzi najväčších obranných investorov v prepočte na obyvateľa.
Spojenci prijali v roku 2014 na samite vo Walese záväzok vydávať do roku 2025 dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranné výdavky. Česko podľa premiéra Andreja Babiša (ANO) nesplnilo záväzok vlani a pravdepodobne ho nesplní ani tento rok.
Vlani v júni na samite v Haagu sa členské štáty zhodli na novom cieli zvýšenia celkových výdavkov na obranu a bezpečnosť do desiatich rokov až na päť percent HDP do roku 2035, z toho čisto na zbrojenie majú dávať 3,5 percenta.
Pevkur zdôraznil, že jedným z hlavných poučení z vojny na Ukrajine je význam rýchlosti. Moderné konflikty sú podľa neho dátovo prepojené, multidimenzionálne a vyvíjajú sa rýchlejšie, ako stíhajú tradičné mierové akvizičné procesy.
Európa preto musí podľa neho prejsť od dôrazu na kvantitu ku kvalite, presnosti a schopnosti rýchlej adaptácie. Estónsko preto investuje do umelej inteligencie, autonómnych systémov, elektronického boja a dronových technológií.
Podľa Pevkura musí Európa zároveň zrýchliť spoluprácu medzi vládami, armádami a obranným priemyslom a lepšie prepojiť európske dodávateľské reťazce. Zdôraznil však, že NATO zostáva základným pilierom kolektívnej obrany Európy. „Európa nie je prizerajúca. Je spojencom, partnerom a posilou Spojených štátov, „uviedol.
V závere prejavu varoval, že Európa bude hodnotená podľa toho, či dokáže vybudovať potrebné obranné kapacity ešte pred ďalšou krízou. „Skutočným testom už nie je, či Európa vie hovoriť o obrane vážne. Skutočným testom je, či dokáže vytvoriť dôveryhodné odstrašenie dostatočne rýchlo, vo veľkom rozsahu a dostatočne silné, aby zachovala mier, „povedal.
