Revúcka vrchovina patrí medzi menej navštevované turistické lokality. Keď dokorán otvoríte oči a najmä srdce, čaká vás pokojné putovanie rajom botanikov a krajinou, kde môžete objavovať svedkov zašlej slávy Gemera.
Dnes tu žije niečo vyše 660 obyvateľov, no obec Ratková v údolí rieky Západný Turiec má bohatú históriu. Kedysi to bol rušný región, a to najmä vďaka ťažbe železnej rudy, výrobe dreveného uhlia a zručným remeselníkom.
„Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a baníctvom. V Ratkovej vznikali remeslá, kožiarstvo, garbiarstvo, kožušníctvo, obuvníctvo, čižmárstvo. Už v roku 1800 bolo v Ratkovej 310 majstrov a 116 tovarišov, ktorí sa učili pri majstroch. Títo remeselníci sa zgrupovali v cechoch. Svoje výrobky chodili predávať na Dolnú zem, to bolo ešte Rakúsko-Uhorsko, do severnej časti Maďarska, do Miškovca a potom aj hore na Slovensko, do Brezna, na Spiš. Všetky výrobky boli výborné,“ porozprávala kronikárka Vlasta Sucháčová.
Remeselníci ich však mohli ponúkať len na mestských trhoch. Rakúsko-uhorské zákony vtedy v obciach predaj nepovoľovali.
„Mestskí páni rozmýšľali, že by bolo treba ísť za cisárovnou Máriou Teréziou do Viedne, aby povolila pre Ratkovčanov jarmoky, trhy. Tá ich vypočula a povedala, že štyri jarmoky do roka vám povolím. To je veľmi významný deň Ratkovej. V roku 1756 to bolo,“ pokračovala Sucháčová.
Zaujímavosti obce Ratková priniesla v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka Monika Mannová:
Významní rodáci
Jarmoky v Ratkovej prekvitali až do roku 1951, keď sa konal posledný. Malá obec na Gemeri má aj svojich významných rodákov. Pripomína si ich pamätnými tabuľami a bustami. „Daniel Bachát, evanjelický farár, bol aj biskupom Slovenskej Evanjelickej cirkvi v Budapešti,“ povedala kronikárka.
V Ratkovej sa v roku 1866 narodila aj prvá slovenská botanička Izabela Textorisová. V Ratkovej sídlili niektoré úrady monarchie. Mnohé budovy dnes už neexistujú, drevené stavby padli za obeť ničivým požiarom. Patril medzi ne aj drevený evanjelický chrám.

„Kostol je zo 16. storočia, z roku 1500, stavali ho husiti. Dvakrát vyhorel, v roku 1692 prvýkrát. Pri druhom veľkom požiari v roku 1827 zhorela skoro celá Ratková,“ prezradila Sucháčová.
Históriu obce pripomína nielen evanjelický kostol, ale i radnica zo 17. storočia a budova, ktorá svedčí o Ratkovej ako o sídle vzdelanosti.
„V kostolnom dvore je ešte stará evanjelická budova a bolo to nižšie latinské gymnázium. Ešte tam na nej je vidno latinský nápis, že pre pracovitých Ratkovčanov bola žiarivým príkladom postavená táto budova. Boli tam dve triedy na prízemí a na poschodí boli byty pre učiteľov,“ uviedla Sucháčová.
Obyvatelia obec ďalej budovali
Obyvatelia obce sa aj napriek nepriazniam osudu nevzdali a svoju obec ďalej budovali. Desať rokov po veľkom požiari mala Ratková viac ako 1 600 obyvateľov. Obec pozdvihli aj Coburgovci. Postavili tu budovu správy svojho panstva.
„Bola krásna lesná správa, lesy boli coburgovské. Budova správy bola postavená v roku 1906, ale už neexistuje,“ pokračovala kronikárka.
Zašlá sláva Ratkovej je dnes našťastie zvečnená v kronikách a spomienkach pamätníkov. Pani Vlasta Sucháčová tu prežila celý život. Pred 40 rokmi prevzala po manželovi úlohu miestnej kronikárky.
„Rodičia aj prarodičia ešte, to je stará ratkovská rodina. Ešte to meno, aj ako Ďurindová som sa za slobodna volala, to je ešte z rokov 1500, v tých rokoch už boli v Ratkovej,“ dodala kronikárka.
Obec má svoju pamiatkovo chránenú zónu. Je to územie vidieckeho typu s historickým jadrom bývalého mestečka. A kopce i údolia v jej okolí sa stali pokojným a krásnym miestom pre objavovanie gemerskej prírody.
