Výsluch svedka Petra Tótha v kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v prípade prípravy vrážd prokurátorov bude pokračovať aj na stredajšom (24. 6.) hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.
Počas pondelka (22. 6.) a utorka absolvoval spontánnu výpoveď, odpovedal na otázky prokurátorov, obhajoby, obžalovaného Mariana Kočnera a splnomocnencov poškodených. Prehrávala sa aj telefonická komunikácia Tótha s obžalovaným. V pondelok trval výsluch približne osem hodín a v utorok ešte o niečo dlhšie.
Okrem iného opisoval momenty, keď nadobudol podozrenie voči obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej vo veci objednávky Kuciakovej vraždy. V stredu mu bude klásť otázky senát. Plánované je aj prípadné odstraňovanie rozporov v jeho svedeckej výpovedi.
Tóth v utorok najskôr opisoval okolnosti, za ktorých začal spolupracovať s políciou v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Spolupracovať sa rozhodol 27. septembra 2018, čiže v deň zadržania vykonávateľov vraždy. Kontaktoval Prezídium Policajného zboru a následne sa stretol s vtedajším šéfom protizločineckej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislavom Zurianom. Doplnil, že prvý oficiálny výsluch absolvoval asi 5. októbra 2018.
Tóth priblížil, že krátko po zadržaní vykonávateľov vraždy mu Alena Zsuzsová poslala obrovské množstvo správ, v ktorých sa zaujímala o to, či Marian Kočner v poslednom mesiaci pred zadržaním podozrivých z vraždy Jána Kuciaka nemal nového advokáta, nového spoluväzňa, nového príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, s ktorým prichádza do styku.
Alebo či za ním nechodí nejaký nový policajt. Svedok z toho vyvodil, že Alena Zsuzsová od neho zisťuje, či Marian Kočner nezačal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní vo veci vraždy.
Chcel svedčiť v utajení
Tóth na začiatku spolupráce s políciou požadoval, aby bol utajeným svedkom. Kritizoval, že novinári v krátkom čase vyzradili jeho identitu. Poukázal aj na to, že ho Zurian v tom čase operatívne „vyťažil“.
Nevylúčil, že mu odovzdal materiály z tzv. paparazzovania novinárov ešte predtým, než ich poskytol polícii procesným spôsobom. Ich súčasťou mohli byť aj Tóthove písomné vyjadrenia, aby sa mohol Zurian v materiáloch lepšie zorientovať.
„Vychádzal som z predpokladu, že zo svojej pozície komunikuje s vyšetrovateľom, prípadne s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. A že ich primeraným spôsobom informuje o našich kontaktoch,“ doplnil.
V pondelok (22. 6.) Tóth hovoril o okolnostiach nadobudnutia podozrenia voči obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej vo veci objednávky Kuciakovej vraždy.
Toto podozrenie napokon podľa jeho slov viedlo k tomu, že kontaktoval orgány činné v trestnom konaní. Za motív kontaktovať políciu označil „výchovu k absolútnej úcte k ľudskému životu“.
Prehrávanie hovorov Tótha s Kočnerom
Pojednávanie popoludní pokračovalo prehrávaním telefonických hovorov medzi Petrom Tóthom a Marianom Kočnerom, ktorý sa v tom čase nachádzal vo väzbe pre kauzu televíznych zmeniek.
Viacero prehrávaných hovorov bolo zo dňa 27. septembra 2018, keď prišlo k zadržaniu vykonávateľov Kuciakovej vraždy.
Obžalovaný Marian Kočner na hlavnom pojednávaní na obsah telefonátov reagoval, že ho zaujímala najmä kauza televíznych zmeniek, a preto hovoril o snahe získať „podpis kartu“ Pavla Ruska z politickej kampane.
„Mali sme dohodnutého švajčiarskeho znalca, špecialistu na podpisy, ktorý potreboval ďalšie originálne podpisy Pavla Ruska z daného obdobia,“ zdôraznil Marian Kočner.
Časté telefonáty
Časté telefonické hovory sa medzi nimi uskutočnili aj v ďalších dňoch. Tóth Kočnera informoval, že médiá informujú o zadržaní „prekladateľky z taliančiny“. Zároveň mu naznačil, že jej zadržanie mohlo súvisieť s tým, že niektorá z predtým zadržaných osôb mohla prehovoriť.
„Rozmýšľam nad tým, odkiaľ mohol pán svedok túto skutočnosť vedieť, keď nebola oficiálna a bola len vo výpovedi Zoltána Andruskóa, pričom tá výpoveď sa konala deň predtým,“ povedal Kočner na hlavnom pojednávaní. V ďalšom telefonickom hovore naliehal na Tótha, aby zistil dátum odoslania žiadosti o registráciu strany Cieľ.
Svedok predpokladá, že si obžalovaný zisťovaním presného dátumu robil alibi na častú komunikáciu s Alenou Zs. v čase pred vraždou novinára. Marian Kočner na pojednávaní uviedol, že dôvod zisťovania presného dátumu žiadosti o registráciu mal súvis s prípadným zabezpečením kúpy hotovej politickej strany.
„Marian Kočner vysvetľuje telefonické hovory a ukazuje, že Tóth interpretoval obsah telefonátov nesprávne a dosť účelovo,“ povedal médiám obhajca obžalovaného Marek Para. Pri svedeckej výpovedi ide podľa jeho slov o detaily. Nemyslí si, že je dôležité, aký mal jeho klient vzťah k Tóthovi „Skôr je dôležité, ako ho vnímal Tóth,“ doplnil. Svedok sa podľa jeho slov snaží „kŕčovito“ usvedčovať Mariana Kočnera
Splnomocnenec poškodených Roman Kvasnica hovorí o mimoriadnom dôkaznom význame Tóthovej výpovede. Prehrávanie telefonátov navrhli poškodení z dôvodu preukázania vierohodnosti svedka.
„Je bývalý spravodajský dôstojník, povedal, že sa rozhodol v určitom okamihu neveriť Marianovi K. My sme boli zvedaví, či to zdôvodnenie je logické. Keď som si vypočul nahrávky, musím povedať, že to zdôvodnenie logické je,“ dodal Kvasnica.
Do budúcnosti nemôže človek nič vylúčiť
Marian Kočner sa svedka pýtal, či dopísal vetu do jedného z tzv. motákov, ktoré mu posielal z väzby. Tóth akékoľvek zásahy odmietol a v odpovedi na ďalšiu otázku deklaroval ochotu vydať písmo na grafologický rozbor, ak ho na to súd vyzve. Ďalej ozrejmil, že pred odchodom zo SIS zastával funkciu šéfa jej kontrarozviedky.
Zástupkyňa poškodených Mária Frajkor Tomová sa zaujímala o obsah tých motákov, ktoré svedok už skôr skartoval. Tóth reagoval, že išlo predovšetkým o organizačné veci. Na otázku, či má obavu o svoj život, odpovedal, že aktuálne nie. „Do budúcnosti človek nemôže nič vylúčiť,“ dodal.
Zástupca poškodených Roman Kvasnica sa pýtal na to, či pozná osobu s menom René Vanek. Tóth mal informácie, že táto osoba mohla nahradiť Petra Šufliarskeho vo vedení Generálnej prokuratúry SR. Svedok naznačil, že Alena Zsuzsová mohla mať na Vaneka kompromitujúce materiály.
O tom, že nebude povolená registrácia strany Cieľ, sa svedok podľa vlastných slov dozvedel sprostredkovane o zopár dní skôr, ako bolo rozhodnutie doručené. Presný dátum si nepamätá, zafixovaný má však začiatok roka 2018.
Zablokovanie názvu strany Cieľ sa malo podľa neho uskutočniť oznámením o zbieraní ďalších podpisov. Obžalovaný chcel podľa svedka získať čas na prípadnú kúpu inej strany, ktorá by sa premenovala na Cieľ. „Nepamätám si na uskutočnenie ďalšej podpisovej akcie. Ak by sa uskutočnila, určite by som z nej vydal podpisové hárky,“ doplnil Tóth.
Vražda J. Kuciaka a M. Kušnírovej
V prípade vraždy Kuciaka z februára 2018, pri ktorej zomrela vo Veľkej Mači v okrese Galanta aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, čelí obžalobe z jej objednávky dvojica Marian Kočner a Alena Zsuzsová.
Predošlé dva rozsudky zrušil Najvyšší súd SR. Prípad sa tak po tretí raz dostal na ŠTS. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali už skôr 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Pre prípravu vrážd prokurátorov čelia obžalobe okrem Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej aj Dušan Kracina a Darko Dragić.
Objednávka na vraždy Maroša Žilinku a Daniela Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Petra Šufliarskeho v roku 2018. K ich realizácii však nedošlo. Právoplatne odsúdený je od roku 2022 Szabó, ktorý sa k príprave vrážd priznal.
