Tisíce detí na Slovensku vyrastajú z rôznych dôvodov bez rodičov či najbližších. Starostlivosť o nich vtedy preberá štát, ktorý sa im snaží nájsť dočasný alebo trvalý náhradný domov. Tým sa však jeho úloha nekončí. Nájsť nový domov totiž nemusí znamenať nájsť bezpečie.
Ak sa objavia podozrenia zo zanedbávania v náhradnej starostlivosti, nasledujú vyšetrovania a právne procesy. Rozhodovanie o budúcnosti detí pritom môže trvať mesiace, niekedy aj roky, počas ktorých zostávajú v centrách pre deti a rodiny.
Takéto situácie otvárajú otázky okolo fungovania systému ochrany detí, ktoré môžu mať negatívne dôsledky na tých najzraniteľnejších.
„Pýtame sa, prečo sme dnes tu, na Okresnom súde v Poprade? Pretože, bez akéhokoľvek upozornenia prišla kuratela Poprad do školy, zobrali maloleté dieťa a umiestnili ju do detského domova, len na základe jediného podozrenia,“ hovorí pestúnka maloletej.
„Jediný človek alebo skutočná obeť, ktorá dopláca na túto vec, je samotná maloletá, ktorá namiesto toho, aby bola so svojou pestúnkou, je v ústave,“ vysvetľuje advokát pestúnky Ondrej Barna.
„Ponechanie dieťaťa v zariadení Centra pre deti nie je v jeho najlepšom záujme,“ myslí si právnik Martin Bašista.
Deťom uviaznutým v systéme sa v relácii Reportéri venovala redaktorka Radka Novotná:
Starala sa sedem rokov
Pani Mária dostala dievčatko do pestúnskej starostlivosti, keď malo dva roky. „Dieťatko bolo zranené, zaostalé, rozbité. Napriek tomu, aj keď mi bolo povedané, že sa mám pripraviť na to, že to nebude jednoduché, som sa rozhodla, že dieťaťu poskytnem domov. Nikdy som to neoľutovala. Sedem a pol roka som sa o ňu bezproblémovo starala,“ vysvetľuje pestúnka maloletej.
„Raz prišiel deň, kedy ju vzali zo školy. Išla po ňu a už ju nevedela nájsť. Odvtedy sa to celé začalo,“ spomína svedkyňa pestúnky.
„Povedali, že prišla v nie dobrom stave do školy,“ pokračuje pestúnka.
Zranenia dievčaťa si v škole všimla triedna učiteľka. Na otázku, čo sa jej stalo, mala odpovedať, že ju zbila mama. Riaditeľ školy zalarmoval políciu i sociálnu kuratelu. „Verzií toho, čo sa stalo je viac, údajne mala mať modriny a škrabance,“ uvádza riaditeľ základnej školy, ktorú navštevovala maloletá.
„Hrala sa s naším psom Maxom, kde sa pri hre poranila,“ tvrdí pestúnka.
„Ja som dával trestné oznámenie, ja nemôžem nič. Len som dodržal postup,“ pokračuje riaditeľ.
„Ak mal riaditeľ školy podozrenie na spáchanie trestného činu a podal trestné oznámenie, je to relevantný postup a v súlade s princípom ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa,“ píše v stanovisku Ministerstvo školstva SR.
„Stála som pred školou pol hodiny, škola už bola zamknutá a moje dieťa von nevyšlo. Vyšiel pracovník kurately a povedal mi, že je rozrušená. Že si ju zoberú k nim na kuratelu na hodinku, dve a keď sa upokojí, tak sa vráti domov. Domov sa už viac nevrátila,“ spomína pestúnka.
Výsluch na polícii
Dieťa skončilo v rukách polície, ktorá ho odviedla na výsluch. „Určite, stres to každopádne je. Už len to, že tam príde nejaká inštancia typu polícia. Práve preto, pri akejkoľvek situácii, ktorá sa týka maloletých, by mal byť vždy niekto zo sociálnej kurately a takisto psychológ,“ myslí si detská psychologička Marina Barillová.
„Nebola som prítomná pri výsluchu dieťaťa, nebola som prítomná, ako zákonný zástupca, pri jej odoberaní a nebola som prítomná pri žiadnych úkonoch,“ hovorí pestúnka.
„Štát rozhodol o tom, komu to dieťa dá. Štát by teda mal aj brániť jeho záujmy,“ myslí si riaditeľ školy.
„Niekedy sa deti búria voči nejakým zásadám či pravidlám. Niekedy tým rodičom naozaj aj rupnú nervy, takto to poviem. Sú aj rodiny, kde jedna výchovná sa ešte stále považuje, že je v poriadku, ako výchovná metóda. Deti majú niekedy tendenciu búriť sa vyhrážkami, že to nahlásia,“ vysvetľuje psychologička Barillová.
K incidentu sa nevyjadrujú
Chceli sme hovoriť s triednou učiteľkou, ktorá incident nahlásila. Zástupkyňa školy uviedla, že nie je v práci a k prípadu sa nebudú vyjadrovať.
Na postup odobratia dieťaťa, podozrenie z týrania i okolnosti prípadu sme sa opakovane pýtali aj na príslušnej kuratele. „Povedal som vám, už keď ste tu boli prvýkrát, že ja nemám oprávnenie sa k danej situácii vyjadrovať. Ja neprídem o prácu kvôli tomu, aby vy ste si zarobili,“ reagoval na otázky vedúci oddelenia Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK) v Poprade Peter Bujňák.
„Existujú určité postupy, ktoré pri takýchto podozreniach majú byť dodržiavané. Až potom môžete dávať návrh na neodkladné opatrenie alebo odnímať to dieťa,“ objasňuje advokát Barna.
„Okresný súd Poprad dňa 27. mája 2025 nariadil neodkladným opatrením výchovné opatrenie v pobytom v centre pre deti a rodinu so špecializovanou skupinou. Stalo sa tak v dôsledku osvedčeného vážneho ohrozenia zdravotného stavu a vývinu dieťaťa, na podklade návrhu kolízneho opatrovníka a osvedčených zistení z oznámenia školského zariadenia dieťaťa, lekárskeho vyšetrenia a šetrenia kolízneho opatrovníka,“ uvádza hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová.
„Súd to určil na základe predbežného vyjadrenia lekára, ktorý mal zato, že existujú znaky na tele, ktoré by mohli de facto znamenať aj to, že ju mohol niekto udrieť. To ešte neznamená, že ju niekto reálne udrel,“ oponuje Barna.
Možné týranie
„V správe sa uvádza, že ide o VS týrané dieťa. VS z taliančiny znamená možný. Pracovná verzia je, že je potrebné ďalšie šetrenie. Kuratela túto správu pretlmočila, ako jednoznačný záver týraného dieťaťa,“ hovorí pestúnka.
„Syndróm CAN je syndróm, resp. stav, kedy sa už dlhodobo u dieťaťa prejavujú známky týrania, resp. nejakého ubližujúceho správania a zlého zaobchádzania,“ vysvetľuje Barillová.
„Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Poprade vedie v prípade trestné stíhanie vo veci podozrenia z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Bližšie informácie k prípadu momentálne nie je možné poskytnúť,“ objasňuje hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.
„Tu nejde o to, či nejaká modrina je alebo nie je. Ide o to, či mala byť spôsobená bez pochybností pestúnkou alebo nie,“ reaguje Barna.
„Neviem povedať, či bola týraná, aké má podmienky v škole, aké mala tam. Pani sa viac-menej starala, ale nič nie je stopercentné,“ odpovedá riaditeľ školy, ktorú maloletá navštevovala, či mal pocit, že je týraná.
„Legislatívne opatrenia, ktoré ministerstvo školstva prijalo na zvýšenie bezpečnosti a ochrany duševného zdravia detí, sa týkajú systémového posilnenia ochrany bezpečnosti v školskom prostredí,“ píše rezort školstva v stanovisku.
„Neviem, či viete, ako to momentálne funguje. Minulého roku sme celkovo dávali tri trestné oznámenia. Spravili sme to, aby sa predišlo nejakým konfliktom. Teraz sú usmernenia prísnejšie, aj policajti mi povedali, aby som dal trestné oznámenie a bude záznam. Keď aj nie raz, druhý raz sa to môže stať, tretíkrát už nie,“ vysvetľuje riaditeľ školy.
Sledovanie obete
„Keď nám zasvieti nejaká kontrolka, že tu niečo nesadí a niečo sa tu deje, treba ísť za tým. Možno si ho viac všímať. Poradiť sa možno s kolegami, ak sa to deje v škole, či si to všimli aj oni. Nie všetko, čo vidíme alebo čo si myslíme, že vidíme, môžeme hneď pomenovať, že to je ubližovanie, šikanovanie, týranie a podobne,“ objasňuje Barillová.
„Nato by však museli konať orgány činné v trestnom konaní (OČTK), ktoré ale len začali vo veci samej a ďalej nepokračovali. Už rok čakajú na to, čo urobí súd. Pôvodne súd čakal na to, čo urobí OČTK – prokurátor a policajt, ktorí nekonajú,“ hovorí advokát Barna.
„Vyšetrovateľ vykonáva potrebné úkony. Vo veci prebieha aj znalecké skúmanie. Po doručení znaleckého posudku a jeho naštudovaní bude rozhodnuté o ďalšom postupe,“ uvádza hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.
„Najmä polícia mala v tomto prípade postupovať urgentne a takým spôsobom, aby sa v čo najkratšej dobe preverili tieto podozrenia, ktoré boli vznesené vo vzťahu k príslušnej pestúnke,“ objasňuje právnik Martin Bašista.
„Polícia do dnešného dňa nepredložila dôkazy. Do dnešného dňa obvinenie nebolo vznesené,“ sťažuje sa pestúnka.
Konanie až po roku
Súd nariadil umiestnenie maloletej do detského domova pred rokom. Až o rok neskôr však začal konať vo veci samej. Rovnako dlho si museli počkať na vypočutie aj prizvaní svedkovia. „Až 17. apríla 2026 bolo konečne prvé pojednávanie,“ spomína pestúnka.
„Prvý a druhý termín pojednávania vo veci bol odročený. V prvom prípade z dôvodu na strane účastníkov, v druhom prípade z dôvodu na strane súdu. V ďalších dvoch ostatných termínoch súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom navrhovaných a tiež pre vec relevantných svedkov. Zisťoval tiež názor maloletého dieťaťa,“ objasňuje hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová.
„Nežili v žiadnom luxuse, v žiadnom prepychu. Vždy však bolo dieťa najedené a čisté. Nikdy som nič na nej nevidela. Nebadala som na nej žiadne známky, žeby jej bolo ubližované,“ opisuje známa pestúnky.
„Ako lekár by som to ohlásil, ak by som badal známky týrania na maloletej. Nič tam však nebolo. Chodili aj dožiadania a hlásenia na ňu na úrad práce, sociálne veci a nič tam nebolo. Dávali sme si na to pozor, lebo sme vedeli, že je dieťa v pestúnskej starostlivosti. Fakt sme si ho obzerali a násilie tam nebolo pozorované žiadne. Normálna výživa, štandardne chodila na prehliadky, očkovania, všetko mala absolvované,“ hovorí pediater maloletej.
„Ako zdravotná sestra by som bola prvá, ktorá by to išla nahlásiť,“ dodáva krstná mama maloletej.
Pravidelné posudky
„Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prípadoch zverenia maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti vykonáva potrebné opatrenia v záujme dieťaťa, sleduje účel výkonu náhradnej rodinnej starostlivosti a najmenej raz za šesť mesiacov zasiela súdu správu,“ píše v stanovisku Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Škola sa predtým pravidelne vyjadrovala a písala posudky, majú to zo zákona. Niektoré posudky sa k nám dostali a boli pozitívne. Pozrite, tie dobré sa k vám vždy dostanú,“ pokračuje riaditeľ.
„Na základe podnetu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR),obec vykonávala tieto kontroly zhruba dvakrát do roka,“ objasňuje starosta obce.
„Správy boli pozitívne. Bolo napísané, že dieťa je samostatné, veselé, šťastné. Vidieť, že pestúnka sa o ňu stará príkladne,“ spomína pestúnka.
„Pracovníčka môže napísať len to, čo v danej chvíli zistí v tej rodine. Myslím si teda, že sú objektívne a obec si za tým stojí,“ pokračuje starosta.
Opatrenia na ochranu detí
„V prípade zistenia, že pestún alebo náhradný rodič nezabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa, prípadne, že bolo identifikované ohrozenie dieťaťa v náhradnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prijme opatrenia v záujme ochrany dieťaťa. Jedným z možných opatrení je aj umiestnenie dieťaťa do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu,“ píše v stanovisku Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Dlhodobé preverovanie týchto skutočností s určitosťou nie je nielen v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ale s určitosťou ani v záujme osoby, ktorá je podozrivá z takéhoto chovania,“ myslí si Bašista.
„Myslím si, že je to celé fraška. Ja to poviem rovno. Je to pomsta, podľa mňa zo strany školy, pretože riešili sme individuálny školský vzdelávací plán, ale nebolo nám vyhovené,“ myslí si krstná mama maloletej.
„Mala nadštandardné podmienky. Viete čo sú nadštandardné podmienky? Tuareg je konštruovaný na 180 km/h, Kia je na stovku. Keď chcete od tej Kii, aby išla 180, raz to príde,“ hovorí riaditeľ.
Vysoké nároky na dieťa
Škola hovorí o tom, že pestúnka mala klásť na dieťa príliš vysoké nároky na študijné výsledky, ktoré nedokázalo naplniť. „O tom, prečo sa nezakročilo skôr, vám dá informácie pán Fudaly. Z OZ Návrat,“ uvádza riaditeľ.
„Nadácia Návrat chodievala dvakrát do mesiaca, počas obdobia jedného roka. Budú nám pomáhať s učením, s hyperaktivitou a s týmito všetkými výchovnými problémami,“ vysvetľuje pestúnka.
„Z tejto strany to má štát dobre ošetrené, že má ešte nejakú neziskovku, ktorá pomáha matkám, ktoré si zoberú deti do pestúnskej starostlivosti,“ myslí si riaditeľ.
„Zakaždým sa mi snažil nahovoriť, že už dosiahla svoje kapacity a ďalej sa neposunie,“ tvrdí pestúnka.
„Objavili sa ďalšie informácie a ďalšie skutočnosti, ktoré už hraničili s podozrením na ohrozenie dieťaťa,“ spomína koordinátorka centra OZ Návrat v Prešove Alena Molčanová.
„Určite to nebolo tak, že som tú pomoc potrebovala a odmietala, pretože ja som sama z vlastnej iniciatívy kontaktovala Centrum pre deti a rodiny (CDR) Poprad, či by nám nevedeli pomôcť s učením a s tým, aby mňa naučili, ako s ňou pracovať a ako pracovať s jej mozgom, keďže funguje úplne inak,“ hovorí pestúnka.
Preťažené dieťa
„Výchovné procedúry, ktoré tam prebiehali v zmysle zacielenia na výkon, boli preťažujúce pre to dieťa. Za tým si stojím a preto bolo lepšie to zastaviť. A to rozhodnutie o tom, kde bude umiestnená, neprislúcha nám, ako Návratu. Moje heslo je, že žiadnemu dieťaťu nie je dobre mimo rodiny, ale zároveň nie je možné dovoliť, aby dieťaťu v rodine bolo akýmkoľvek spôsobom ubližované,“ objasňuje Molčanová.
„Domnievam sa, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do inej náhradnej pestúnskej starostlivosti by bolo určite lepším riešením, ako je v súčasnosti ponechanie dieťaťa v zariadení CDR,“ myslí si Bašista.
„Toto je tá najsmutnejšia časť celého príbehu. Kedy sa nám dieťa psychicky láme,“ hovorí pestúnka.
„Je na tom horšie, čo sa týka jej výsledkov v škole, ako bola predtým, než bola so svojou pestúnkou,“ vysvetľuje Barna.
„Má časté podliatiny, modriny, zranenia sú nepreukázateľné a niekedy ani samotný personál nevie kedy a ako sa to stalo. Ak by sa to dialo doma, už by to bolo dávno riešené. Sociálne s tým nerobí nič,“ uvádza krstná mama maloletej.
„Pracovníčky CDR tvrdia, že je veľmi akčná, aktívna, veľa behá a bije sa s deťmi,“ pokračuje pestúnka.
Dôvody na umiestnenie pretrvávajú
Správy, ktoré máme k dispozícii, potvrdzujú, že dieťa sa v centre pre deti i v škole adaptuje len ťažko. Je živé, vyhľadáva konflikty, odmieta sa učiť, nezapadá do kolektívu a chýba mu telesný kontakt a zblíženie. Kuratela na základe uvedených skutočností skonštatovala, že pretrvávajú dôvody na umiestnenie dieťaťa v CDR
„Prišla s jednou taškou, kde mala pyžamko a berušku. Dodnes ju tu čaká,“ spomína pestúnka.
„Základom je otázka, čo je najlepší záujem dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je mať stabilné prostredie, ktoré pozná a žiť s osobou, ktorú má rada,“ uvádza Barna.
„Pohľad na najlepší záujem dieťaťa je odlišný – jeden máme my a iný má pani pestúnka,“ tvrdí Bujňák. Na otázku, aký je ich záujem, neodpovedal.
„Tým, že je to stále v procese riešenia, neviem sa objektívne vyjadriť, či bol tento zákrok zo strany kurately, súdu a ostatných primeraný na skutočnosti, ktoré boli objavené v živote toho dieťaťa,“ hovorí Molčanová.
„Uvažujem aj nad tým, akým spôsobom bude odškodnená v prípade, že by celé konanie dopadlo tak, že mohla ostať u svojej pestúnky a mohla ďalej napredovať. Kto a akým spôsobom toto dokáže odškodniť?“ pýta sa na záver Barna.
