Ozajstný poklad môžete vidieť v Zemplínskom múzeu v Michalovciach. Našli ho v obci Veľké Raškovce v hroboch z obdobia eneolitu, teda približne 4 000 rokov pred Kristom. Ide o najstaršie zlaté výrobky objavené na území Slovenska. Spolu s ďalšími zaujímavými exponátmi sú súčasťou novej archeologickej výstavy.
Sídlom múzea je bývalý Sztárayovský kaštieľ. Matej Bel, náš polyhistor a encyklopedista, ho v 30. rokoch 18. storočia opísal ako rozľahlú budovu uzavretú štyrmi „baštami“ a so širokým dvorom. Barokovo-klasicistickú stavbu obklopuje krásny, rozsiahly park.
„Šľachtický rod Sztárayovcov prichádza do kaštieľa začiatkom 18. storočia v roku 1743. Prvým vlastníkom z rodu Sztárayovcov je gróf Imrich Sztáray. Stávajú sa vlastníkmi kaštieľa a obývajú ho až do roku 1944, kedy museli kaštieľ opustiť,“ vysvetlila riaditeľka Zemplínskeho múzea v Michalovciach Stanislava Rovňáková.
Aký poklad ukrýva Zemplínske múzeum, zisťovala v relácii Slovensko v obrazoch Lucia Čižmáriková:
Aj keď potomkov šľachtickej rodiny tu už zrejme nestretnete, o „vznešené“ príbehy neprídete. Dvere tu majú otvorené všetci milovníci histórie. Múzeum vystavuje rôzne drahocennosti späté s rodinou Sztárayovcov a s regiónom Zemplína.
„V klenotnici sa nachádza veľmi vzácne barokové vyšívané rúcho, ktoré vyšívala dcéra Márie Terézie, Mária Kristína. V historickej expozícii sa napríklad nachádza drevená vyrezávaná lavica z 18. storočia, ktorá pochádza z kaštieľa vo Vinnom,“ opísala Rovňáková.
Pýchou múzea je archeologická expozícia. Zemplín patrí k oblastiam s najbohatším výskytom archeologických pamiatok. „Zakladateľ a prvý riaditeľ Zemplínskeho múzea bol archeológ a ten sa veľmi intenzívne venoval archeologickému výskumu,“ uviedol kurátor Zemplínskeho múzea v Michalovciach Rastislav Hreha.
„V 60., 70. a 80. rokoch, ktoré boli z tohto pohľadu asi najplodnejšie, pribudlo asi najviac archeologických artefaktov do nášho múzea a tie tu máme možnosť vidieť. Je tu výber z toho najlepšieho, čo máme,“ dodal.
Keramika aj ozajstné poklady
Na svoje si prídu laici aj odborníci. Predmety sú vystavené chronologicky, od najstaršej kamennej doby až po stredovek. Väčšinu predstavuje keramika, no sú tu aj ozajstné poklady.
Prívesky z tenkého zlatého plechu. Našli sa v niekoľkých hroboch z obdobia približne 4 000 rokov pred Kristom a pochádzajú z obce Veľké Raškovce.
„Je to najstaršie zlato v rámci Slovenska, ktoré sa takisto našlo. A zabudol som spomenúť, máme aj najstaršiu meď, respektíve najstarší medený výrobok, ktorý patrí do konca mladšej doby kamennej,“ pripomenul Hreha.
Z rovnakého obdobia, zhruba 5 000 rokov pred Kristom, je aj hlinená Venuša. Sošku polosediacej ženy našli archeológovia v obci Oborín. „Alebo naša známa amfora zo strednej doby bronzovej, na ktorej je najstaršie vyobrazenie dvojkolesového voza v rámci karpatskej kotliny, ako epigrafická pamiatka,“ podotkol Hreha.
Všetky tieto vzácne objavy len potvrdzujú slová o tom, že archeológia rozhodne nie je nuda. Tento vedný odbor sa stále vyvíja a tak nečudo, že často sa podľa nej „prepisuje“ história.
To, že múzejníci Zemplínskeho múzea robia dobrú robotu, si všimli aj odborníci zo Slovenskej archeologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Zbierku v Michalovciach ocenili ako najlepšiu expozíciu u nás.
