Opozičné Progresívne Slovensko žiada vyvodenie zodpovednosti za nepresnosti v dôchodkových prognózach, ktoré v nich našli niektorí klienti Sociálnej poisťovne.
Podľa hnutia prinášajú ľuďom chaos a neistotu. Budú preto iniciovať poslanecký prieskum v Sociálnej poisťovni. Tá spolu s ministrom práce kritiku odmieta. Prognózu považujú za užitočnú.
Nezapočítané odpracované roky, privysoké či prinízke prognózy o budúcom starobnom dôchodku alebo nezapočítané deti. Ku kritike dôchodkovej prognózy, ktorú Sociálna poisťovňa v týchto dňoch posiela viac ako trom miliónom poistencov, sa okrem niektorých klientov pridáva už aj opozícia.
„Pošta roznáša milión týchto listov a tie majú, dámy a páni, informačnú hodnotu asi ako pokazený horoskop. Jediné, čo to spôsobilo, je stres a neistota. Nehovoriac o tom, že to stálo nejaké peniaze,“ hovorí poslanec Michal Šimečka (PS).
Nepresnostiam v dôchodkových prognózach sa v Správach venoval redaktor Radoslav Šebo:
„Dôchodková prognóza je jeden užitočný dokument,“ reaguje minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD).
Zlyhanie odmieta
Akékoľvek zlyhanie v súvislosti s dôchodkovými prognózami minister práce odmieta. Podľa neho nezlyhala ani Sociálna poisťovňa, ani samotný rezort. Možné zlyhanie v súvislosti s chýbajúcimi odpracovanými rokmi vidí na strane zamestnávateľov.
„Dôchodková prognóza vám povie ešte v produktívnom veku, že možno nemáte započítané nejaké evidované obdobie. Za to môže váš zamestnávateľ, a nie Sociálna poisťovňa,“ pokračuje Tomáš.
„V minulom storočí mohli 90. roky priniesť aj dramatické ukončovania firiem, kde sa dokumentácia buď stratila, alebo bola niekedy aj úmyselne zničená. Tým boli zničené aj zápočtové listy pre zamestnancov. V súčasnosti by takáto situácia nemala nastať,“ objasňuje prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.
„V prípade chýbajúcich dokladov o priebehu zamestnania, toto nie sú archívne dokumenty. Nie sú fyzicky uložené v štátnych archívoch. Štátne archívy však vydávajú občanovi informáciu o mieste uloženia takýto dokladov, takejto agendy,“ dodáva riaditeľka Štátneho archívu v Bratislave Lenka Bartalosová.
Reagovala aj Sociálna poisťovňa. Tá pripomenula, že hlavným cieľom dôchodkovej prognózy je dať klientovi informáciu o tom, či o ňom Sociálna poisťovňa eviduje všetky dôležité informácie. V prípade, že nie, klient má príležitosť tieto informácie doplniť. Sociálna poisťovňa zatiaľ eviduje 170 podnetov a v týchto prípadoch sa nezrovnalosti skutočne potvrdili.
