Extrémne horúčavy a nedostatok zrážok sa výrazne podpísali aj na lokálnych pestovateľoch. Renáta sa ovocinárstvu venuje približne desať rokov a svoje ovocie dodáva aj do škôl a škôlok vo Vranove nad Topľou. Hovorí, že tak náročný rok si za svoju prax nepamätá.
V jednej z vranovských škôl sa rozhodli sladkosti úplne vymeniť za ovocie. Deti tak po obede namiesto keksíkov dostávajú balíček sezónneho ovocia.
„Jedným z dôvodov prečo sme sa rozhodli bolo aj to, že okrem toho, že to čerstvé ovocie príde k nám, máme aj edukáciu. Deti idú na exkurziu do sadov. Tam vidia prácu tých ľudí, aby vedeli, čo ten strom potrebuje, aby vyrástlo také pekné ovocie,“ opisuje riaditeľka ZŠ Lúčna Blažena Matisová.
Školy tak zároveň pomáhajú lokálnej pestovateľke. Počas celého roka od nej odoberajú sezónne ovocie. „Majú veľmi radi exkurzie do sadov. Pomáhajú nám sadiť zemiačiky, zberať úrodu jahôd, alebo sa učia ako sa robí med,“ vysvetľuje lokálna pestovateľka Renáta Vagaská.
Nižšej úrode sa v Ranných správach venovala redaktorka Ľudmila Smetánková:
Skomplikovaná situácia
Situáciu v sade výrazne skomplikovalo tohtoročné počasie. Kombinácia mrazov, extrémnych horúčav a veľkého sucha sa podpísalo aj pod úrodu. Pri niektorých druhoch ovocia bola nižšia až o 70 percent.
„Vidíme, že ovocie nie je v takej kvalite, ako by malo byť. Plody sú naozaj menšie, napríklad u broskýň to je evidentné. Teraz potrebujeme založiť nový porast jahôd a nedostatok vlahy spôsobuje, že pôda je ako betón,“ pokračuje pani Renáta.
„Práve pri rastlinách je to spojené aj s problémami s príjmom živín, nedostatočne nariedený pôdny roztok v podstate blokuje príjem niektorých živín. Druhotne sa objavujú aj fyziologické poruchy. Napríklad jablone veľmi trpia nedostatkom vápnika, napriek tomu, že môže byť v pôde prítomný. Vzniká pehovitosť jabĺk, nedostatočne vyzretá dužina plodov, zlé skladovanie, jednoducho, je to poznať potom na tom výsledku,“ hovorí Odborný pracovník Botanickej záhrady UPJŠ KE Robert Gregorek.
Problémy však pociťujú aj lokálni chovatelia dobytka. Lucia sa chovu oviec a hovädzieho dobytka venuje takmer desať rokov, no takéto sucho podľa vlastných slov za celý čas nezažila. Kým náklady na chov rastú, produkcia naopak klesá.
„Tráva je momentálne absolútne vysušená. Urobili sme polovicu krmiva v porovnaní s predošlými rokmi. V praxi to vyzerá tak, že v rámci vody, keď v minulých rokoch sme nemuseli ovce vôbec dopájať, pretože lesné jarky a potoky, ktoré máme v okolí vždy slúžili na napájanie oviec a aj hovädzieho dobytka, tento rok s cisternami musíme na pole stále nosiť čerstvú vodu,“ dodala chovateľka oviec a dobytka Lucia Hrezáková.
Nepriaznivé podmienky sa podpísali aj pod nižšiu dojivosť, a teda aj menšiu produkciu mlieka. Začiatkom jesene ich čaká ukončenie dojenia a postupné zazimovanie chovu. Chovatelia aj pestovatelia dúfajú, že budúci rok bude bohatší najmä na vodu.
