Na hlavný obsah

NATO by stratilo bez USA zmysel, zhodli sa minister Kaliňák a ministerka Černochová. Podpísali dohodu o spolupráci

Venovali sa aj výdavkom na obranu a Ukrajine.

NATO by stratilo bez USA zmysel, zhodli sa minister Kaliňák a ministerka Černochová. Podpísali dohodu o spolupráci
J. Černochová a R. Kaliňák v Bratislave 6. 3. 2025. Foto: TASR – Dano Veselský

Severoatlantická aliancia (NATO) by bez USA pravdepodobne stratila svoj zmysel. Myslí si to minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD). Bez Spojených štátov si Alianciu nevie predstaviť ani česká ministerka obrany Jana Černochová. Hovorili spolu vo štvrtok (6. 3.) v Bratislave.

Černochová počas návštevy slovenského rezortu obrany podpísala s Kaliňákom dohodu o spolupráci českého a slovenského ministerstva obrany. V obrane Európy musíme byť podľa Kaliňáka jednotní.

„Počuli ste názory aj spoza mora, či by nemali Spojené štáty vystúpiť zo Severoatlantickej aliancie. Vtedy by asi pravdepodobne stratila svoj zmysel, keďže to malo byť transatlantické spojenie,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii Kaliňák.

„Myslím si, že toto nie je úplne na programe dňa,“ skonštatoval s tým, že USA žiadajú od nás adekvátne a spravodlivé podieľanie sa na výdavkoch na obranu. Chápe, že to nebude jednoduché, no cieľom je ochrana a obrana občanov. USA podľa Černochovej ubezpečili, že nemajú v pláne vystupovať z NATO.

Viac do vlastnej obranyschopnosti

Témou rokovania bol aj návrh na zvyšovanie obranných výdavkov v krajinách a problematika podpory pre Ukrajinu.

Česká ministerka potvrdila, že Spojené štáty apelujú na Európu v súvislosti s výdavkami na zbrojenie. Dodala, že v jej krajine oznámili zvýšenie rozpočtu na obranu na 2,2 percenta HDP tak, aby do roku 2030 dosiahli tri percentá HDP.

„To, čo sa odohráva za oceánom, je všetkým jasné,“ povedala v reakcii na rétoriku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Treba preto podľa nej viac investovať do vlastnej obranyschopnosti.

„Samotná výzva na navýšenie obranných prostriedkov je, povedal by som, skôr politickým vyjadrením,“ hovorí Kaliňák. Vidí v nej mnoho problémov, napríklad účtovanie DPH či príchod tovaru.

Nemôže ísť podľa neho len o zvyšovanie výdavkov na moderné zbraňové systémy, ale aj o infraštruktúru, logistiku a hlavne personál. Pre obranyschopnosť krajín je preto podľa neho nevyhnutné aj personálne vybavenie.

Kaliňák sa odvolal na slová premiéra Roberta Fica (Smer-SD) k diskusii o možnosti ďalšieho navyšovania rozpočtu s hlavnou orientáciou na duálne využitie. Zopakoval, že vojenská nemocnica v Prešove nebude mať využitie len pre východné Slovensko. V prípade krízy a vojnového konfliktu môže mať ako spádovú oblasť aj Poľsko a Maďarsko.

Koalícia ochotnejších krajín

V súvislosti s tzv. koalíciou členských krajín EÚ „ochotnejších“ podporovať Ukrajinu Černochová hovorila, že určitá forma užšej spolupráce je možná. Nemali by sa však podľa nej rušiť spoločné projekty, ktoré sú v rámci EÚ.

ČR je podľa nej ochotná participovať na vojenskej pomoci Ukrajine aj ďalej. Kaliňák povedal, že nikto nemá stopercentnú odpoveď na to, čo je pravda.

„Všetci vieme, že jeden štát porušil hrubo medzinárodné právo a začal vojenskú agresiu, to je úplne jasné,“ uviedol s tým, že názory na spôsob dohody na mieri sa líšia. Nie je podľa neho isté, že po poskytnutí ďalšej pomoci Ukrajine bude napríklad o tri mesiace lepšia možnosť uzavrieť mier, ako je dnes.

„A na túto otázku predsa nepoznáte odpoveď,“ myslí si. „Ak existuje skupina štátov, ktoré chcú byť aktívnejšie v nejakej oblasti, samozrejme môžu byť, ale to neznamená, že sa majú meniť pravidlá Európskej únie len pri jednej partikulárnej veci,“ uzavrel Kaliňák.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko