Výstup na vrchol aténskej Akropoly počas letných mesiacov sťažujú horúce teploty. V predchádzajúcich rokoch počas leta dosahovali viac než 40 stupňov Celzia a úrady museli pamiatky zavrieť, aby chránili turistov i domácich. Vlnu horúčav očakávajú aj tento rok. Cestovný ruch je však pre Grécko dôležitý a Atény preto plánujú dlhodobé zmeny v infraštruktúre, uviedla stanica CNN.
Akropola, komplex stavieb vrátane chrámu Partenón, je považovaná za rodisko demokracie a od roku 1987 je zapísaná aj v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Tienistých miest je však na nej málo a pobyt medzi stĺpmi týchto budov, vystavený stredomorskému slnku, je podľa CNN testom odolnosti.
Miestne úrady museli počas uplynulých dvoch rokov v najhorúcejších hodinách dňa zavrieť najnavštevovanejšie miesta, aby chránili turistov a personál. Teplomer vlani júli ukázal až 44 stupňov Celzia a podobné horúčavy majú prísť aj toto leto. Úrady tiež tento rok očakávajú desať miliónov návštevníkov.
Turisti a ich výdavky pomohli Grécku počas finančnej krízy, skonštatovala CNN. Nárast cestovného ruchu však vytvára aj zvýšený tlak na vodné zdroje a infraštruktúru. Grécke médiá v tejto súvislosti píšu o zmene v oblasti cestovného ruchu. Pripomenuli, že mestá v iných krajinách, ako napríklad Barcelona či Benátky, už zaviedli opatrenia na zredukovanie počtu návštevníkov.
Chýbajúca zeleň
Mesto pod Akropolou je jedným z najmenej zelených v Európe. Zároveň je na druhom mieste v hustote zaľudnenia po Paríži, pripomína CNN. Miestna populácia je tiež jedna z najstarších v Európe. Extrémne teplo môže byť nebezpečné, obzvlášť pre starších ľudí.
„Horúčavy sú zodpovedné za viac než 80 percent úmrtí v dôsledku počasia a klimatických udalostí v Európe,“ potvrdila Ine Vandecasteelová z Európskej environmentálnej agentúry (EEA). „Turisti teplo často podcenia, najmä tí z oblastí s chladnejšou klímou,“ uviedla sprievodkyňa Iris Plaitakisová.
Aténsky primátor Haris Dukas vyhlásil, že „budovanie odolnosti je záležitosťou prežitia“. Zvládanie vysokých teplôt spolu s návalom turistov sa stáva prioritou. Cieľom je znížiť pocitovú teplotu o päť stupňov pomocou urbanistického plánovania, opatreniami ako mikrolesy, i používaním materiálov, ktoré pohlcujú menej tepla, uviedol denník The Economic Times.
Tiež to zahŕňa systém včasného varovania pred horúčavami, sledovanie údajov o teplote v reálnom čase, fontány, klimatizované centrá a parky s tieňom.
„Za posledný rok sme vysadili sedemtisíc stromov, čo je v tak husto zastavanom meste náročné,“ uviedol Dukas. Dodal, že za štyri roky ich plánujú vysadiť 28-tisíc a zavádzajú aj takzvané zelené uličky, miesta so zeleňou. Záchranné zložky sú tiež v pohotovosti, aby pomohli turistom.
„Ľudia prichádzajú z celého sveta, aby zažili a porozumeli kolíske západnej civilizácie. Videli, kadiaľ chodili Aristoteles a Platón, kde sa konali prvé moderné olympijské hry,“ opísala Plaitakisová. To bude podľa nej vždy ľudí priťahovať do Atén.
Mesto sa tiež snaží presunúť časť turistického ruchu na menej rušné obdobia roka. Jar či skorá jeseň s miernymi teplotami je ideálna na návštevu. Atény sa tiež stávajú destináciou na zimu, najmä pre ľudí zo severnej Európy.
Turisti sa učia pomaly popíjať ľadovú kávu počas horúcich dní ako domáci. V informačných centrách im tiež radia, aby si lístky na Akropolu kúpili v predstihu a vyhli sa tak čakaniu v radoch na slnku.
