Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa minulý týždeň nezúčastnil na dôležitom zasadnutí ruskej bezpečnostnej rady, kde sa hovorilo o jadrových testoch. Nemal by byť ani členom ruskej delegácie na samite G20 v Juhoafrickej republike (JAR). Vynorili sa špekulácie, čo by sa mohlo diať v zákulisí. Písal o tom na svojom webe denník The Guardian.
Lavrov bol jediným stálym členom bezpečnostnej rady, ktorý minulotýždňové stretnutie vynechal. Prezident Vladimir Putin na ňom členom nariadil pripraviť návrhy na možné obnovenie testov jadrových zbraní, upozornili ruské médiá. Lavrov by podľa ruských médií takisto nemal byť medzi členmi ruskej delegácie na samite G20 v juhoafrickom Johannesburgu 22. až 23. novembra.
Kremeľ v pondelok (10. 11.) tvrdenia, že Lavrov upadol u Putina do nemilosti, označil za „totálne nepravdivé“. „Sergej Viktorovič (Lavrov) naďalej pracuje a aktívne pracuje,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Ministra uvidíte, keď budú relevantné verejné podujatia,“ dodal.
Kariérny diplomat Lavrov začal svoju kariéru v roku 1972. Ministrom zahraničných vecí je od roku 2004.
O Lavrovovi v relácii Správy :24 hovoril aj spolupracovník STVR v Moskve Jiří Just:
Išlo o samit v Budapešti
Šumy o možnej nevôli Putina voči Lavrovovi sa po prvý raz objavili po napätom telefonickom rozhovore medzi Lavrovom a americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.
Amerických predstaviteľov vtedy prekvapili Lavrovove požiadavky a zotrvávanie na maximalistických požiadavkách Ruska v mierových rokovaniach na Ukrajine, komentoval The Guardian. Washington sa tak presvedčil, že samit medzi Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom nemá zmysel.
Bývalý vysokopostavený predstaviteľ Kremľa pre The Guardian uviedol, že neexistuje žiadny náznak o možnom vyhnaní Lavrova. Poznamenal, že jeho neúčasť na dvoch podujatiach sama o sebe nie je dôkazom.
Zdroj tiež povedal, že Lavrov predložil neústupčivé požiadavky, aby v očiach Kremľa pôsobil patrioticky, tento postoj sa však nakoniec ukázal ako kontraproduktívny. Putin údajne predtým dal najavo nespokojnosť s Lavrovovým čoraz konfrontačnejším charakterom a jeho klesajúcou schopnosťou preukazovať diplomatickú obratnosť.
„Putin chcel stretnutie v Budapešti a Lavrovovou úlohou nebolo postaviť sa tomu do cesty,“ uviedol bývalý predstaviteľ. Tento samit s Trumpom by Putinovi podľa The Guardian poskytol ďalšiu príležitosť presadzovať u amerického prezidenta svoje záujmy.
Trump v minulosti po stretnutiach s ruským prezidentom inklinoval k postojom Moskvy v spojitosti s Ukrajinou. Stretnutie v Budapešti by Putinovi poskytlo aj symbolické víťazstvo a potvrdilo by to jeho schopnosť cestovať voľne po európskom kontinente napriek úsiliu Európskej únie o jeho izoláciu.
Trump po zrušení samitu trochu pritvrdil svoj postoj voči Moskve a zaviedol sankcie proti dvom ruským ropným spoločnostiam.
