Štát aj Európska únia pomôžu s vysokými cenami hnojív. Pestovateľom pôjde takmer 20 miliónov eur, tretina práve z Únie. Poľnohospodári pomoc vítajú. Upozorňujú, že peniaze pokryjú len časť zvýšených nákladov.
Ceny hnojív začali rásť na jar po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe. Región pred začiatkom vojny zabezpečoval približne tretinu svetového exportu dusíkatých hnojív. Zoltán Ďurčík z Haliče pri Lučenci tvrdí, že pred dvoma rokmi kupoval umelé hnojivá o polovicu lacnejšie.
„Tristo eur a 600 eur za tonu je rozdiel. Čiže nebude sa hnojiť toľko, nebude už taká úroda,“ ozrejmil poľnohospodár Zoltán.
Štát farmárom pomôže, rozdelí im milióny eur. „V rámci rezervného fondu rozdelila Európska komisia viac ako 400 miliónov eur pre všetky členské štáty. SR dostala 6,5 milióna eur a sme jedna z mála krajín, ktorá to dofinancovala z rozpočtu do výšky 200 percent. To znamená, že sme dali ďalších 13 miliónov, je to necelý balík 20 miliónov eur, ktorý ideme rozdeľovať,“ priblížil minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).
Pomoci poľnohospodárom sa v Správach 24 venovali redaktori Radovan Kondrlík a Timotej Pisch:
Juraj Mačaj pestuje v okolí Senca najmä zemiaky a cibuľu. Pomoc od štátu víta. „Vnímame veľmi pozitívne fakt, že naša vláda sa rozhodla dofinancovať na maximum, čiže z pohľadu limitov, ktoré stanovuje EÚ. Samozrejme, dotácia nemôže úplne nahradiť straty, ktoré vznikli nárastom, ale je to pekná pomoc,“ skonštatoval poľnohospodár Juraj.
Dotácie budú rozdeľované podľa toho, na aký typ výroby sa farmár zameriava. Napríklad na jeden hektár ozimnej pšenice môže dostať do 31 eur. O podporu treba požiadať, vyplácať ju bude Pôdohospodárska platobná agentúra.
„V tomto sektore ideme dvoma koeficientami. To znamená, že vyšší koeficient bude mať ten, ktorý sa venuje živočíšnej výrobe a venuje sa špeciálnej rastlinnej výrobe. A nižší koeficient bude mať ten, ktorý je čisto vyslovene rastlinár, ale dostane v zásade každý,“ dodal Takáč.
Poľnohospodárom by mali vyplatiť peniaze najneskôr do konca mája 2027.
