Kurdi vraj postupne pochovávajú svoje sny o autonómii. Narážajú na novú realitu Blízkeho východu a pascu, akou sa javí zahraničná podpora pre nich. Všíma si to v rozsiahlej analýze s viacerými odborníkmi španielsky denník El País. Pripomína, že národ 30 až 35 miliónov ľudí roztrúsených po Turecku, Iráne, Iraku a Sýrii nemá vlastný štát.
Príležitosť, ktorá sa týmto smerom naskytla po roku 2011 s kolapsom sýrskeho štátu a vojnou proti takzvanému Islamskému štátu, sa rozplynula. Už neexistuje a sen sa odkladá.
„Regionálny poriadok sa opäť konsolidoval okolo centralizovaných národných štátov, čo je štruktúra, ktorú si Turecko želá a ktorú Washington považuje za najľahšie spravovateľnú,“ hovorí oxfordská profesorka Ezgi Basaran.
Tak v Sýrii, ako aj v Turecku, sa Kurdom hovorí, aby si uplatňovali svoje práva ako občania existujúcich štátov, nie ako autonómny blok. Ak by začali v Sýrii rokovať skôr, šanca by bola väčšia, myslí si iný expert.
Úsiliu Kurdov o autonómiu sa v Čítaní zo zahraničnej tlače venovala redaktorka Miroslava Neira Cuellar Hospodárová:
Kurdské nacionalistické skupiny teraz znižujú svoje požiadavky v rokovaniach s vládami v Ankare a Damasku, zatiaľ čo Izrael a Spojené štáty opúšťajú kurdské milície v Iráne, upozorňuje denník.
Počas uplynulých 80 rokov bola však podpora od vonkajšej mocnosti kľúčom k úspechu kurdských projektov autonómie, konštatuje profesorka. Kurdi podľa nej dostali už tri alebo štyrikrát ponaučenie, že vonkajší podporovatelia sú spoľahliví, len kým na tom majú vlastný záujem, ani o deň dlhšie.
