Spojené štáty sú späť silnejšie, lepšie a bohatšie ako kedykoľvek predtým, vyhlásil v noci na stredu (25. 2.) americký prezident Donald Trump v tradičnom prejave o stave únie. USA podľa šéfa Bieleho domu zažili v poslednom roku nevídané zmeny a majú teraz najsilnejšiu ekonomiku vôbec.
Prezident v reči k obom komorám Kongresu vyhlásil, že hranica USA s Mexikom je teraz najviac „zabezpečená, nepriatelia sa boja a armáda a polícia sú pripravené“.
„Po štyroch rokoch, počas ktorých milióny a milióny nelegálnych prisťahovalcov prúdili cez naše hranice úplne bez obmedzení a kontroly, máme teraz najsilnejšie a najbezpečnejšie hranice v americkej histórii,“ uviedol prezident a poznamenal, že pašovanie drogy fentanylu do USA od jeho vlaňajšieho návratu do funkcie kleslo o „rekordných 56 percent“.
„Amerika je rešpektovaná ako nikdy predtým,“ uviedol Trump s tým, že „stav únie je silný“. „Naša krajina opäť vyhráva, dokonca vyhrávame toľko, že ľudia nevedia, čo s tým robiť,“ uviedol Trump, načo poukázal na prítomný mužský hokejový tím, ktorý získal zlato na ZOH v Miláne. Oznámil tiež, že udelí Prezidentskú medailu slobody, čo je v USA najvyššie civilné vyznamenanie, brankárovi Connorovi Hellebuyckovi.
Inflácia v USA
Inflácia je teraz v USA podľa Trumpa najnižšia za posledných päť rokov. Podľa prezidenta vďaka jeho politike výrazne v USA klesli ceny vajec a ďalších potravín, spotrebiteľského tovaru a liekov na predpis.
Trump pritom skritizoval svojho predchodcu Joea Bidena s tým, že mal na svedomí „najhoršiu infláciu v dejinách“ USA. Stanica CNN označila Trumpovo tvrdenie, že od Bidena prevzal krajinu s najhoršou infláciou v dejinách USA, za nepravdivé.
Prezident tiež opäť skritizoval rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý sa minulý týždeň postavil proti mechanizmu, ktorým zaviedol plošné globálne clá. Šéf Bieleho domu krok súdu označil za nešťastný a otočil sa k štyrom prítomným z deviatich sudcov najvyššieho súdu, päť ich totiž nedorazilo. Sudcovia rozhodli v neprospech ciel pomerom šesť ku trom. Trump clá označil za účinné s tým, že prispeli k „ohromujúcemu ekonomickému obratu“.
Prejav k obom komorám Kongresu v americkom hlavnom vysielacom čase prichádza uprostred obzvlášť ťažkého obdobia pre republikánskeho prezidenta, ktorý čelí rade výziev doma i v zahraničí. V novembri pritom USA čakajú kongresové voľby v polovici volebného obdobia.
Prejavu Donalda Trumpa pred Kongresom sa v Ranných správach venoval spravodajca STVR v USA Martin Rajec:
Demokrati odišli predčasne
Niektorí demokratickí politici prejav opustili predčasne. Ďalší ho bojkotovali. Neprišla naň zhruba polovica demokratov zo Snemovne reprezentantov i Senátu, píše server Axios. Hneď na úvod prejavu vyviedli zo sály demokratického kongresmana Ala Greena, informovala agentúra Reuters alebo stanica BBC.
Tento politik z Texasu podľa nich prišiel s transparentom, na ktorom stálo: Černosi nie sú opice. Odkazoval sa na Trumpov skorší príspevok na jeho sociálnej sieti Truth Social s videom, ktoré zobrazovalo bývalú hlavu štátu Baracka Obamu a jeho manželku Michelle ako primáty. Biely dom neskôr príspevok odstránil a tvrdil, že ho zverejnil jeho zamestnanec omylom. Green podľa Reuters transparent vytiahol, keď prezident vstúpil do sály.
Niektorí demokratickí politici na tohtoročné tradičné posolstvo o stave únie neprišli a niektorí ho otvorene bojkotovali. Axios píše, že na začiatku Trumpovho prejavu napočítal v sále 20 demokratických senátorov a necelých 110 demokratických členov Snemovne reprezentantov, čo je zhruba polovica demokratov v každej z komôr Kongresu.
Niektorí demokratickí politici začali sálu opúšťať krátko po začiatku Trumpovho prejavu, predčasne odišiel napríklad kongresman Bill Foster, političky Lauren Underwoodová alebo Madeleine Deanová. Odišla tiež demokratická politička z Minnesoty Ilhan Omarová, ktorá sa stala prvou somálskou Američankou zvolenou do Kongresu. Pri prezidentových tvrdeniach o podvodoch v Minnesote týkajúcich sa tamojšej somálskej komunity, prejave vykrikovala, že Trump je klamár.
Najdlhší prejav v dejinách
Prejav Trumpa trval zhruba hodinu a 48 minút, čo je najdlhšie v dejinách. Šéf Bieleho domu, ktorý v dĺžke prejavu k obom komorám Kongresu prekonal aj svoj vlaňajší rekord, sa venoval najmä domácej politike a ekonomike a v závere tiež zahraničnej politike. Vyhlásil, že USA sú silnejšie a bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým. Hovoril okrem iného o rekordnom poklese inflácie, silnejúcej ekonomike, poklese nelegálnej migrácie či bezpečnosti.
Trumpov prejav o stave únie v dĺžke prekonal prejav demokratického prezidenta Billa Clintona z roku 2000, ktorý vtedy hovoril bezmála 90 minút. Zároveň republikánsky prezident prekonal svoj vlaňajší prejav, ktorý predniesol krátko po návrate do úradu a ktorý technicky nebol prejavom o stave únie, hoci bol adresovaný obom komorám Kongresu. Vtedy Trump hovoril hodinu a 40 minút.
Historicky najkratší prejav o stave únie predniesol v roku 1972 republikán Richard Nixon, ktorý k zákonodarcom hovoril bezmála 29 minút.
Nevenoval sa terčom kritiky
Kým Trump v prejave spomínal najmä svoje úspechy a načrtával priority v nadchádzajúcom roku, medzi ktorými je okrem iného boj s korupciou či diplomatické riešenie sporu s Teheránom o iránskom jadrovom programe, nevenoval sa témam, kvôli ktorým sa jeho administratíva stala terčom kritiky.
Medzi tieto témy patrí napríklad kontroverzia ohľadom zverejnenia spisov o zosnulom sexuálnom delikventovi Jeffreym Epsteinovi. Viacerí opoziční demokrati v tejto súvislosti naznačili, že ministerstvo spravodlivosti sa pokúša prezidenta v súvislosti s kauzou Epsteina chrániť a selektívne preto niektoré spisy začiernilo či vôbec neodtajnilo.
Epstein bol Trumpovým priateľom, prezident však tvrdí, že priateľstvo ukončil pred mnohými rokmi a že o jeho trestnej činnosti nevedel. Trump sa pôvodne staval proti zverejneniu dokumentov, nakoniec ho však podporil, a to aj pod verejným tlakom svojich priaznivcov. Úrady Trumpa v súvislosti s Epsteinom z ničoho neobvinili.
Prezident v prejave, v ktorom hovoril aj o svojej prísnej migračnej politike, rovnako nespomenul dvoch Američanov, Renée Goodovú a Alexa Prettiho, ktorých tento rok zabili imigrační agenti v Minnesote, všimla si stanica CNN.
