Je možné fungovanie NATO bez USA? Od vzniku Severoatlantickej aliancie v roku 1949 ju žiadna členská krajina neopustila a hypotetické vystúpenie Washingtonu vyvoláva niekoľko otázok. Umožňuje ho článok 13 zakladajúcej zmluvy. Problémom môže byť americká ústava, ktorá hovorí, že prezident má právomoc zmluvy vyrokovať, ale neobjasňuje, či ich môže aj zrušiť.
Odborníci sa však domnievajú, že Donald Trump by mohol toto pravidlo obísť odvolaním sa na prezidentskú právomoc v zahraničnej politike. To by otvorilo neistý scenár právnych sporov medzi zástancami a odporcami tohto opatrenia, píše denník La Vanguardia. Byrokratický postup môže trvať aj rok.
Podľa denníka je jasné, že odchod USA by predstavoval veľkú ranu pre financie Aliancie. USA prispievajú približne pätnástimi percentami k rozpočtu, podobne ako Nemecko, druhý najväčší prispievateľ. Okrem toho sú USA členom, ktorý investuje najviac do obrany.
Odchodom USA by NATO stratilo vojenskú silu a odstrašujúcu schopnosť, pretože takmer polovica z 3,2 milióna aktívnych vojakov Aliancie sú Američania. Stiahnutie USA by tiež znamenalo stratu jadrového dáždnika, ktorý je kľúčový pre udržanie mocností ako Rusko pod kontrolou. Dali by sa však zrejme nahradiť francúzskymi a britskými možnosťami.
Podrobnosti o možnom odchode USA z NATO v Čítaní zo zahraničnej tlače zisťovala redaktorka Miroslava Neira Cuellar Hospodárová:
Okrem toho by spojenci boli nútení urýchliť výrobu svojich zbraní a nedovážať z USA. Napriek tomu všetkému by NATO bez Spojených štátov bolo stále životaschopné, píše denník, podľa ktorého by dokonca USA mohli byť najväčším porazeným v prípade potenciálneho vystúpenia z organizácie.
Nielenže by sa výrazne znížil vplyv Američanov na Európu, ale stratili by aj svoje základne na kontinente, ktoré sú kľúčové napríklad pre vykonávanie ich vojenských operácií na Blízkom východe.
