Na hlavný obsah

Poľsko porušilo dohovor o ľudských právach v prípade zákazu interrupcií, rozhodol Európsky súd pre ľudské práva

ESĽP postupoval v duchu predchádzajúcej judikatúry.

Protesty proti interrupciám v Poľsku
Na archívnej snímke protesty proti interrupciám v Poľsku po smrti tehotnej ženy. Foto: TASR/AP

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo štvrtok (13. 11.) rozhodol, že Poľsko porušilo článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach v ďalšom prípade súvisiacom s obmedzením prístupu k ukončeniu tehotenstva po verdikte poľského Ústavného súdu z roku 2020.

Rozhodnutie rieši právnu neistotu, ktorá vznikla po zverejnení verdiktu, a jeho procesnú stránku, nie samotné obmedzenie legálnosti interrupcií v Poľsku.

V aktuálnej veci obyvateľky Krakova A. R., ktorá podala sťažnosť proti Poľsku, EĽSP konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. To malo byť spôsobené dlhým obdobím právnej neistoty medzi vyhlásením rozsudku Ústavného súdu v októbri 2020 a jeho zverejnením v januári 2021.

ESĽP postupoval v duchu predchádzajúcej judikatúry, podľa ktorej článok 8 nemožno vykladať ako ustanovenie zakotvujúce právo na ukončenie tehotenstva. V predchádzajúcich konaniach voči Poľsku súd uviedol, že dohovor takýto nárok neobsahuje.

V aktuálnej veci preto posudzoval len procesnú stránku zásahu a rozsah právnej istoty, nie samotnú zákonnosť obmedzenia interrupcií. ESĽP zároveň poukázal na pochybnosti týkajúce sa riadneho obsadenia poľského Ústavného súdu v čase rozhodnutia v roku 2020.

Žena vo svojej sťažnosti uviedla, že v čase rozsudku bola v pätnástom týždni tehotenstva a lekárske vyšetrenia potvrdili genetické ochorenie plodu. Podľa rozhodnutia ESĽP mala sťažovateľka počas tehotenstva zníženú možnosť orientovať sa v právnom stave a následne podstúpila zákrok v zahraničí.

Súd nepriznal porušenie článku 3. Ten zakazuje mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Rozhodol však o náhrade materiálnej škody vo výške 1 495 eur a náhrade nemajetkovej ujmy 15 000 eur. Zároveň konštatoval, že poľské orgány musia zabezpečiť súlad rozhodovacej praxe s požiadavkami právneho štátu. Ide o ďalší verdikt v sérii konaní, ktoré ESĽP vedie v súvislosti so zmenami poľskej legislatívy z roku 2020.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet