Tradičná slovenská potravina je odteraz v registri chránených špecialít. Liptovská bryndza získala ochrannú známku pôvodu, ktorú udeľuje Európska komisia.
Biely poklad z horských lúk či najchutnejší čepiec na halušky. Liptáci majú jasno v tom, čo im najviac chutí. Cesta bryndze na tanier sa začína na salaši. Syr zo stopercentného ovčieho mlieka zreje dva až šesť týždňov. Potom sa pomelie, posolí, dôkladne premieša a môže sa podávať.
Aj keď sa už jar oficiálne začala, liptovské pasienky sú zatiaľ prázdne. Ovce budú vyháňať v tradičnom termíne.
Liptovskej bryndzi sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Michaela Košová:
„Jahniatka nechávame pri ovečkách, lebo cicajú mliečko, a nerobíme ešte výrobky. Vyháňame ovce na pašu 24. apríla na Juraja. Naše ovečky sa pasú na vápencovej paši a sú tam kvietky, ako púpava a také bylinky,“ povedal bača Jozef Slušňák.
Bryndza nie je len chutná, ale aj zdravá potravina. V jednom grame sa nachádza miliarda mliečnych baktérií s probiotickými vlastnosťami.
Bryndza z Liptova získala už aj chránené označenie pôvodu. Cesta k jeho získaniu trvala takmer päť rokov. Názov Liptovská bryndza môže odteraz niesť len výrobok, ktorý spĺňa tieto podmienky.
„Číslo jedna, ovce sú pasené medzi Nízkymi a Vysokými Tatrami, Malou a Veľkou Fatrou. Číslo dve, získané mlieko je nepasterizované, spracováva sa v prírodnom stave. Ovčí hrudkový syr sa vyrába tradičným remeselným spôsobom a potom následne aj liptovská bryndza,“ vysvetlil predseda o.z. Bačova cesta Ľudovít Urbanovský.
Výrobcovia, predajcovia aj spotrebitelia sa zhodujú, že najlepšia bryndza je určite májová. Na tú si však ešte chvíľu počkáme.
