Bublalo to roky. Dostupnosť lekárov špecialistov sa dostala na hranu. Pacient, ktorý potrebuje vyšetrenie, často blúdi systémom, obvoláva jednu ambulanciu za druhou a prosí o termín. Na vyšetrenie môže čakať mesiace, niekedy aj roky, alebo zaň zaplatiť. Ombudsman upozorňuje, že pacient tak môže prichádzať o svoje ústavné právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť.
Dostať sa na vyšetrenie k lekárovi špecialistovi je pre chorého človeka často veľká záťaž. Niekedy je úspechom už len to, že sa do ambulancie dovolá.
„Pacient sedí s telefónom, behá osobne. Často aj pri telefonickom prísľube sa nám stáva, že keď sa pacient objaví v dverách ambulancie, tak mu povedia, no ale to ste volali pred týždňom, my už nemáme voľné kapacity,“ uviedla prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová.
„Z nášho pohľadu je problém, že mnoho pacientov blúdi v systéme. Myslíme si, že to nie je správne. Úlohou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo lekára je nasmerovať pacienta k ďalšiemu poskytovateľovi v prípade, že je to potrebné. Objednanie pacienta je aj súčasťou zdravotného výkonu. Vieme, že takto to na Slovensku nie vždy funguje,“ skonštatoval hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský.
Aj keď pacient lekára nájde, nemá vyhraté. Často ho zarazia dlhé čakacie doby. „Jedenásť percent pacientov sa nedostalo ani v priebehu roka k špecialistovi. Priemerné čakacie lehoty sú tri mesiace až pol roka, čo potvrdzujú aj samotní lekári,“ uznala Lévyová.
„Zákonodarcovi zjavne desiatky rokov vyhovovala táto neregulácia a nechal v tom ľudí plávať. Lenže veľa ľudí sa pomyselne utopilo v systéme. Ochoreli na choroby, na ktoré nemuseli ochorieť, ak by dostali včasnú lekársku intervenciu. Zaťažoval sa urgent, lebo ľudia sa nevedia dostať k špecialistom,“ reagoval verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Poplatky v ambulancii
Po dlhom čakaní prichádza ďalšie prekvapenie – poplatky. Najprv za objednanie na termín, ďalšie priamo v ambulancii.
„Príde k vám pacient, ktorý nemusí byť vyšetrený v daný deň, jeho liečba alebo vyšetrenie u špecialistu má niekoľko etáp a môže byť oddialené, môže to byť aj o mesiac. Ak pacient preferuje, že to chce mať hneď, tak samozrejme musí za to zaplatiť. Máte to isté, ako keď pôjdete na poštu a budete chcieť niečo expres, tak za to musíte tak či tak zaplatiť,“ vyhlásil prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.
„Mnohí ambulantní špecialisti si vytvárajú doplatky, ktoré sú v takej čiernej, sivej zóne. Ani kontrolné orgány to nezvládajú všetko kontrolovať a pokuty sú skôr symbolické,“ zhodnotila zdravotnícka analytička Jana Ježíková.
„Keď sme v roku 2024 robili prieskum o poplatkoch, tak môžeme potvrdiť, že sa vyberajú všade a je pravdou, že rastú. Medziročne máme rádovo 100-miliónový nárast objemu poplatkov v ambulantnom sektore,“ povedal štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.
„Problém je v tom, že výkony, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, nie sú dostatočne uhradené. Výkon nestojí toľko, koľko za neho zaplatí zdravotná poisťovňa, stojí možno o 50, 100, 150 percent viac. Možno práve preto ambulancie vyberajú poplatky,“ uznala prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.
Cesta pacienta k špecialistovi
Pozrime sa na to, akú cestu musí pacient prekonať, aby sa k špecialistovi dostal. O vyšetrení rozhoduje všeobecný lekár, ktorý pacientovi vystaví výmenný lístok. V ideálnom prípade mu aj odporučí konkrétneho špecialistu alebo pomôže s vybavením termínu.
V praxi to však často funguje tak, že pacient si špecialistu hľadá sám. Najskôr musí zistiť, ktorí lekári pôsobia v jeho regióne. Ich zoznam nájde na webe príslušnej župy alebo zdravotnej poisťovne. Niektorí vyhľadávajú lekárov internetovými prehliadačmi.
Keď si pacient vytvorí zoznam lekárov, začína ich kontaktovať. Zisťuje, či ho vôbec prijmú na vyšetrenie. Skúša to telefonicky alebo osobne.
Ak pacient nájde lekára, ktorý je ochotný ho prijať, nasleduje objednanie. Môže to urobiť osobne v ambulancii, no väčšina lekárov uprednostňuje objednanie online. K dispozícii sú dva bezplatné objednávacie systémy – jeden prevádzkuje Národné centrum zdravotníckych informácií, druhý spustilo päť žúp – Žilinská, Trnavská, Trenčianska, Banskobystrická a Prešovská. Potom už zostávajú len spoplatnené portály.
Ak pacient nenašiel vhodný termín, poslednou možnosťou sú nezmluvní lekári, u ktorých za vyšetrenie zaplatí plnú sumu.
Lekári sú vyťažení
Nedostatok špecialistov je u nás dlhodobý problém. Verejnosť už roky počúva, že lekárov je málo a sú vyťažení.
„Dostupnosť bola lepšia vo väčších mestách, ale už ani to nie je pravidlom. Ak je, tak často sú to nezmluvní lekári. Dostupnosť z toho, čo hovoria dáta, je ešte lepšia asi v Prešovskom a Košickom kraji, ale napríklad v Trenčianskom a v Žilinskom kraji je podstatne nižšia,“ potvrdila Lévyová.
„Vidím to ako kombináciu viacerých faktorov, viacerých skutočností. Jednak je to naozaj slabý, až takmer neviditeľný manažment zo strany zdravotných poisťovní, že by sa snažili nejakým spôsobom pracovať aj s lekármi, že by sa snažili zazmluvňovať aj čakacie lehoty pre prvovyšetrenie alebo pre ďalšie vyšetrenie. Ďalším rozmerom je aj kvalita všeobecných lekárov, ktorí do veľkej miery indikujú špecializované vyšetrenia,“ uviedla zdravotnícka analytička Jana Ježíková.
„Vidíme tendenciu špecializovaných ambulancií neuzatvárať zmluvy so zdravotnými poisťovňami, pretože financovanie je tak hrubo nedostatočné, že sa im už neoplatí pracovať na úhradu zdravotnej poisťovne. V Bratislavskom kraji máme preto 40-percentnú nezmluvnosť špecializovaných ambulancií a tento trend je podobný aj v ostatných regiónoch Slovenska,“ ozrejmila prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.
„Určite je pre lekára lepšie pracovať v nemocnici, mať garanciu stáleho príjmu, nebojovať o zmluvy so zdravotnými poisťovňami a obdobne. Toto sú tie problémy,“ povedala Lévyová.
„Neevidujeme znížený záujem lekárov špecialistov o zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Každého špecialistu, ktorý má záujem, aj zazmluvníme,“ oponovala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Danka Capáková.
Úloha zdravotných poisťovní
Cez leto do témy vstúpil ombudsman Róbert Dobrovodský. V rámci novely zákona o poskytovateľoch navrhol, aby pacientom hľadali špecialistov zdravotné poisťovne. Tie sa stavajú k návrhu ombudsmana zatiaľ opatrne. Ministerstvo zdravotníctva pripomienky k novele vyhodnocuje.
„Obavu pána ombudsmana mám navnímanú, lebo sa zastáva pacientov. Aj poskytovateľ je samostatná osoba a chápem, ak nie je pripravený nevyhnutne akceptovať ešte tvrdšie podniky zdravotných poisťovní,“ uviedol štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.
„Poznámka ombudsmana prichádza v najvyššom čase a je veľmi rozumná a logická. Reakcia ambulantných špecialistov, Asociácie súkromných lekárov a Zväzu ambulantných poskytovateľov bola veľmi negatívna, že v prípade, ak im bude niekto zasahovať do toho, koho majú ošetrovať, tak to bude pre nich také zaťažujúce, že hrozia zatváraním ambulancií,“ ozrejmila zdravotnícka analytička Jana Ježíková.
„Reakcia bola skôr o rozhorčení nad tým, že toto nie je systémové riešenie. Rieši prvotný problém, pre ktorý sa pacienti nevedia dostať do špecializovaných ambulancií a to je to, že ich nemáme dosť,“ reagovala prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.
Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
Zákon už dnes pritom zdravotným poisťovniam ukladá povinnosť zabezpečiť poistencom dostupnú zdravotnú starostlivosť. Teda aj dostupného špecialistu.
„Súhlasím s tým, že v nejakom rozsahu by mala byť zdravotná poisťovňa zodpovedná za to, že zabezpečuje pre svojich poistencov zdravotnú starostlivosť. Súhlasím s tým, že pacient veľmi často ani nedostane spätnú väzbu, ktorú by mal dostať,“ vyjadril sa štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.
„Všeobecná zdravotná poisťovňa plnou mierou participuje na hľadaní špecialistu. Určite to u nás nefunguje tak, že dáme pacientovi zoznam a viac nás to nezaujíma. Máme napríklad informácie o tom, ktorí špecialisti sú novozazmluvnení a majú teda voľné kapacity,“ vyhlásila hovorkyňa VšZP Danka Capáková.
„Ak sa nám poistenci ozvú na naše kontaktné miesta, tak samozrejme poskytneme zoznam lekárov, na ktorých sa môžu obrátiť, ale to je iba začiatok. Už niekoľko rokov poskytujeme program manažmentu chronických pacientov pre cukrovkárov, hypertonikov, pre pacientov so srdcovým zlyhávaním,“ uviedol hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský.
„Nie je to jednoduchá a lineárna debata. Je veľmi jednoduché povedať, že je to povinnosť poisťovne a tá to má zabezpečiť. Niekto nám nepovie kedy a v akom rozsahu. Toto sú otázky, na ktoré nevieme dnes odpovedať a musíme na ne vedieť odpovedať, aby sme takéto povinnosti zabezpečili,“ povedal Štofko.
Potreba funkčných elektronických služieb
Zdravotné poisťovne tvrdia, že na to, aby mohli manažovať pacienta, potrebujú funkčné elektronické služby, ktoré mal zabezpečiť štát. Ide o objednávací systém a elektronický výmenný lístok. Služby zastrešuje Národné centrum zdravotníckych informácií.
„Je veľmi dôležité, aby infraštruktúra nebola len na strane zdravotnej poisťovne, ale aby bola aj na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, na strane ambulancií. Hovorím o tom, že nemôžu byť termíny zapisované do zošita, ale musí byť používaný elektronický systém, na ktorý sa dá napojiť,“ zdôraznil Štepianský.
„Zodpovednosti sa určite nezbavujeme. Na to, aby bol tento systém funkčný, je potrebný plne funkčný online objednávací systém,“ reagovala Capáková.
„V rámci systému eZdravie je sprístupnených 63 živých kalendárov od 45 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Lekári preferujú vlastný časový manažment pacienta, ktorý je nezriedka napojený na spoplatnenie. To je aj dôvod, prečo bolo eObjednanie, ako služba vytlačené marketingovou politikou komerčných firiem z trhu,“ ozrejmila hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Martina Slušná.
„Čo sa týka e-objednávania, je tam problém, že to je ako keby jeden systém. Nefunguje to tak, že jedna vec môže fungovať pre všetkých. Systém poskytovatelia nepoužívajú preto, že nekorešponduje so systémom ich práce,“ uviedla Orosová.
„Takisto plne funkčný elektronický výmenný lístok. Ak by bola napríklad potreba zasiahnuť do toho, aby sme vedeli priamo poistenca objednať, tak to vieme urobiť, ale musíme mať k tomu vhodné nástroje,“ vyjadril sa Capáková.
Výmenný lístok
„Výmenný lístok je jedným zo spôsobov, ako má lekár sprístupnenú zdravotnú dokumentáciu pacienta. Ak lekár prevezme elektronický výmenný lístok, má prístup k zdravotnej dokumentácii pacienta po dobu 24 mesiacov,“ povedala Slušná.
„Z nášho pohľadu je, aby sme sa vôbec dostali k tejto otázke, veľmi dôležité, aby bol používaný elektronický výmenný lístok, ktorý nám povie, ako pacienti prúdia. Toto je dôležitá sada dát, ktorú potrebujeme na to, aby sme sa pohli ďalej,“ konštatoval Štepianský.
„Myslím si, že výmenný lístok sa používa v praxi stále viac a celkom určite nám prináša alebo môže perspektívne priniesť objektívne dáta o čakacích dobách do špecializovaných ambulancií. Určite sme za to, aby ministerstvo zdravotníctva, aj zdravotné poisťovne facilitovali jeho používanie,“ reagovala Orosová.
„Samotné riešenie v dnešnom právnom systéme je na zdravotných poisťovniach, loptička sa nám tam vždy vráti. Pokiaľ to nefunguje a nevedia to robiť, alebo sa priznajú k tomu, že to vlastne roky nerobili, tak potom je tu jediná zodpovednosť ministerstva zdravotníctva, ktoré má tvoriť štátnu zdravotnú politiku, aby pacienti cítili, že ich ústavné právo je napĺňané. Lebo potom sa jedná o iluzorné napĺňanie ústavného práva na zdravotnú starostlivosť a porušovanie ústavy,“ upozornila zdravotnícka analytička Jana Ježíková.
„Jediné riešenie je pomenovať si situáciu v špecializovanom ambulantnom sektore, povedať si pravdu o tom, koľko stojí prevádzkovanie špecializovaných ambulancií. Povedať si pravdu o tom, koľko na ne štát má peňazí a koľko nám chýba. Následne to, čo nám chýba, hľadať. Nájsť to napríklad v spoluúčasti pacienta, ktorú zlegalizujeme, dáme jej pravidlá a ochránime pritom zraniteľné skupiny,“ vyjadrila sa Orosová.
„Vynára sa tu veľká závažná otázka, či sme sa už náhodou neprebudili do krajiny dvojtriednej zdravotnej starostlivosti pre majetných a nemajetných,“ dodal verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
