Na prvý pohľad je to klasický mestský park. V skutočnosti však ide o vzácne historické miesto. Pred vyše 300 rokmi to bolo pietne miesto posledného odpočinku. Komunistický režim ho doslova vymazal z mapy. Zachovala sa len pohrebná kaplnka, údajne prvá romantická stavba v metropole východu.
„Viacerí historici ho definovali ako najstarší evanjelický historický cintorín v rámci Slovenska. To je miesto, kde sú dodnes ostatky evanjelikov, obchodníkov, šľachticov, mešťanov, intelektuálov, farárov aj bežných ľudí. Celé tie storočia sú pod nami, kde sa nachádzame,“ vysvetlil pamiatkar Krajského pamiatkového úradu Košice Juraj Gembický.
Odpočíva tu aj zaujímavá osobnosť – Ondrej Gálik. V meruôsmych rokoch bojoval za nezávislosť a reformy v Uhorsku a svoje vojenské schopnosti využil aj v americkej občianskej vojne.
„Bol to dobrodruh, cestovateľ, vojak, neskôr veterinár, politik, zlatokop. Mal životopis skoro ako Jack London, ale je spojený práve so Slovenskom, s Brzotínom, s Košicami zapojil sa do 58. dobrovoľníckeho regimentu, kde na strane severu priamo pod generálom Grantom bojoval na rieke Mississippi aj na obrnených lodiach,“ povedal Gembický.
Dodal, že Ondrej Gálik skončil ako veterán, ktorý sa potom venoval politickej a podnikateľskej kariére, vrátil sa dožiť na Slovensko k svojmu synovi, tiež známemu košickému lekárnikovi, mladšiemu Galíkovi.
Pozrite si reportáž redaktorky Lucie Čižmárikovej z relácie Slovensko v obrazoch:
Posledný pohreb bol v roku 1889
Posledný pohreb na evanjelickom cintoríne bol v roku 1889. Zosnulí tu odpočívali v pokoji až do 70. rokov minulého storočia. Bývalý režim sa postaral o to, aby toto pietne historické miesto zmizlo z mapy mesta.
„Bola to taká veľmi smutná éra našich dejín v dobe totality a komunizmu, kedy sa cielene likvidovali sakrálne pamiatky a medzi nimi aj cintoríny po celom Slovensku, nielen v Košiciach. Evanjelický cintorín stihol tiež podobný osud, s buldozérmi, s bagrami zničili všetky náhrobky, hroby. Niektoré rodiny mali chvíľku právo požiadať o exhumácie svojich pradedov, dedkov, babiek, ale pokiaľ viem, bolo veľmi málo tých prípadov. Inými slovami, zrovnali to so zemou,“ povedal Gembický.
Nepopulárny park
Cintorín prerobili na park s lavičkami, lampami, ale už od začiatku bol podľa pamiatkara veľmi nepopulárny.
„Cintorín je v susedstve známej väznice hneď za Krajským súdom v Košiciach, ktorú niektorí miestni volajú Florida, keďže je to stúpajúci svah, takže má dobrú akustiku,“ povedal Gembický s tým, že často počuť telefonovanie väzňov so svojimi rodinami.
Jediná stavba, ktorá prežila do dnešných dní a ktorú komunisti nezbúrali, je pohrebná kaplnka. „Paradoxne, mali s ňou nejaké zámery. Mali ju premeniť na nejakú kaviareň či sklady, ale je spojená s rodinou Pohle – Rothovcov, čo sú dve veľké evanjelické rodiny. Johana Rothová bola rodáčka zo Spišskej Soboty a tu sa v Košiciach vydala za Johana Pohleho. Nemali deti a bola to taká silná asi vplyvnejšia evanjelická rodina, keďže si mohla dovoliť aj takúto pomerne významnú architektúru v neogotickom štýle,“ vysvetlil pamiatkar Gembický.
Skryté tajomstvá pamiatky
Hoci ide o vzácnu pamiatku, má svoje skryté tajomstvá. Historici ich v rámci svojich výskumov postupne odkrývajú.
„Žila tu nejaká rodina niekoľko mesiacov a používali oheň na zohriatie. Je vyčmudená čiernymi sadzami, ktoré zakrývajú pôvodnú farebnú šablónovitú ornamentálnu výmaľbu stropov tejto pohrebnej kaplnky. Kristína Zvedelová vyskúmala aj ďalšie zachované detaily, ktoré je ťažšie niektoré vidieť, ale veríme, že práve reštaurovaním a obnovou v najbližších obdobiach dostane svoju pôvodnú krásu,“ uviedol Gembický.
Kaplnku dnes vlastní mesto. Spolu aj s parkom ju postupne prebúdza k životu. „Posledných päť rokov sa tu dejú nádherné aktivity, ktoré majú byť povzbudením pre verejnosť. Že sa dokážu spojiť mladé generácie študentov evanjelického a katolíckeho gymnázia v Košiciach so svojimi učiteľmi, odborníkmi, pamiatkarmi. Spolu vytvorili peknú tradíciu v rámci dní Európskeho kultúrneho dedičstva,“ skonštatoval Gembický.
Dodal, že robia brigádu na cintoríne, kde majú zážitkové vyučovanie. „Mladá generácia sa takto vďaka tomuto miestu učí porozumeniu, hodnotám, dejinám a starostlivosti o takéto miesta,“ uzavrel.
