Štatistiky hovoria, že človek priemerne strávi na mobile až päť hodín denne. Nečudo, že už vznikol aj Svetový deň bez mobilu. Prvé prístroje u nás sa objavili v roku 1991. Spočiatku boli len zabudované v autách, prenosné mobily vznikli o niečo neskôr.
Na dnešné pomery boli obrovské, ťažké a dovoliť si ich mohli len tí majetnejší. A platilo sa aj za prichádzajúce hovory. Dnes už slová, ako esemeska, smartfón či apka zdomácneli a takmer zľudoveli.
Štefan Polgári si v podkroví rodičovského domu otvoril múzeum mobilných telefónov. Vo svojej zbierke má klasické tlačidlové telefóny, tvarovo aj funkčne zvláštne kúsky, ku ktorým sa u nás kedysi dostali len vyvolení.
Na zbierku telefónov Štefana Polgáriho sa bola v relácii Slovensko v obrazoch pozrieť redaktorka STVR Lucia Čižmáriková:
„Ja som niekedy pracoval s telefónmi, robil som recenzie na telefóny, ešte keď to bolo zaujímavé. A potom v nejakom momente som mal možnosť kúpiť menšiu zbierku telefónov. Tú som kúpil, a potom bola jedna polička, druhá, tretia a išlo to až do tohto múzea,“ opísal zberateľ a majiteľ Múzea mobilov Štefan Polgári.
Dnes drvivá väčšina považuje internet v mobile za samozrejmosť. Múzeum vás však vráti do čias, keď sme telefóny používali len na telefonovanie, prípadne na posielanie esemesiek. Tie sme považovali za malý zázrak.
Mobilné telefonovanie vtedy stálo nemalý peniaz a čakali sme do večernej hodiny, kým bude lacnejšia tarifa.
Kedysi dizajn, dnes displej
Koľko rokov majú najstaršie vystavené telefóny? „Raz som tu mal deti zo základnej školy a presne takúto otázku im dala učiteľka a deti, že milión rokov, tisíc rokov. A ja že, deti, nie,“ povedal Polgári.
Tie najstaršie telefóny v jeho zbierke sú z konca 80. a zo začiatku 90. rokov. Opísal nám aj prvý „kufríkový telefón“, ktorý sa na Slovensku rozšíril.
Mobilné telefóny vydržali nabité týždeň aj dva. Podľa toho, ako často a ako dlho sme telefonovali. Postupne zoštíhleli, skrásneli, akurát batérie nemajú takú výdrž ako voľakedy. To ale nie je problém technický, ale ľudský.
„Pri starších telefónoch bolo oveľa menej vecí, čo sme s nimi vedeli robiť, menej času sme s nimi trávili. Takže, ak by sme dnes nabili nový mobil a mali ho s vypnutým internetom a s vypnutými notifikáciami, iba na prijímanie hovorov, tak by vydržal dni, možno týždeň,“ skonštatoval majiteľ zbierky.
Kedysi sa podľa neho snažili výrobcovia odlíšiť dizajnom či funkcionalitami, dnes je to skôr o displeji. „Tak, ako autá sa unifikujú, že je tam jeden veľký ovládací displej, tak aj mobily. A niekedy sa fakt hrali s dizajnom, kdežto dnes už ako keby stačí displej a tam to končí,“ doplnil.
Výnimočné kúsky
Každý zberateľ je hrdý, ak má vo svojej zbierke zriedkavé kúsky či rôzne limitované série. V tomto múzeu o ne nie je núdza. Nechýbajú ani rôzne doplnky. Svedčia o tom, že fantázia výrobcom mobilov v minulosti nechýbala.
Ukázal nám aj jednu raritu – autíčko na diaľkové ovládanie, ktoré sa pripojilo k telefónu, nabilo a tak sa dalo ovládať. Predpokladá, že na svete sa ich zachovali už len desiatky, keďže padli za obeť detskej hre.
Pripomenul aj telefóny značky Siemens. „Dnes je už skôr známy z priemyselných oblastí. Mali takú sériu – Xelibri, to boli také módne telefóny. Bol to výstrelok Siemensu, skúšali úplne ‚ustreliť si‘ dizajnom, boli to fakt módne kúsky,“ poznamenal Polgári. V sérii bolo dohromady osem telefónov, ktoré sa pokúsil zozbierať.
„V rámci múzea sa dajú vidieť aj rôzne technológie, na ktorých telefóny fungovali. Prvá bola NMT technológia, potom sa vylepšila na GSM, ktorú poznáme aj dnes. Potom bolo 2G, 3G, až po dnešné 5G. Telefóny, ktoré sú tu, sú väčšinou do 3G, kedy ešte existovali de facto tlačidlové telefóny. A tam zbierka väčšinou končí,“ opísal zberateľ.
Pamätáte si ešte na svoj prvý mobil? Možno by ste ho našli v zbierke Štefana Polgáriho v Dobšinej. Ak si chcete zaspomínať a navštíviť múzeum, stačí sa vopred telefonicky ohlásiť.
