Podľa prieskumu agentúry IPSOS investujú 18 až 29-roční Slováci v priemere 205 eur mesačne. Takmer polovica z nich investuje do ETF fondov, približne desatina do kryptomien.
„Ja som začal investovať už v osemnástich rokoch, čo mi dalo takú konkurenčnú výhodu oproti ľuďom, ktorí neinvestujú. V dvadsaťpäťke som si práve vďaka investovaniu mohol dovoliť vlastné bývanie,“ povedal investičný analytik Richard Kováč.
Kováč je mladý investor a dnes aj doktorand Ekonomickej univerzity. Prvé peniaze vložil do akcií a podielových fondov. Koho počúva ohľadom investovania?
„Ja sa pozerám vždy, aké má človek za sebou výsledky. V tom čase ma oslovil jeden mladý šikovný človek, ktorý sa investovaniu nejaký ten piatok venoval. Popritom som čítal veľa literatúry v tomto smere, čiže nejaké základné princípy investovania som z literatúry poznal a postupne som si ich osvojoval v praxi a radil sa s človekom, ktorý už má skúsenosti v tejto téme,“ doplnil Kováč.
Začiatočníci v investovaní
Investovanie sa mu oplatilo, ale ak by mohol byť znova na začiatku, čo by urobil inak? „Každý mladý človek v piatok večer chodí von, tak možno by som si odmyslel jednu párty a investoval viac,“ uviedol Kováč.
Čo by poradil mladým, ktorí nevedia, ako začať? „Určite sa poradiť, či už s finančným konzultantom alebo niekým, kto už aktívne investuje,“ uviedol.
A teraz všeobecne, podľa čoho sa mladí investori rozhodujú? „Videl by som tam tri základné faktory, podľa ktorých sa rozhodujú, a to je výnos, riziko, likvidita a poplatky. Na sociálnych sieťach sa dosť často spomínajú poplatky. To znamená, že sa propagujú práve tie možnosti, kde poplatky nie sú a dáva sa to ako výhoda pre mladých z dlhodobého hľadiska,“ vysvetlil lektor z Národnohospodárskej fakulty na Ekonomickej univerzite Pavel Škriniar.
Podľa Škriniara je však na zváženie, ktoré poplatky sú pri dlhodobom investovaní dôležité. Mladí sa ďalej rozhodujú aj podľa influencerov. Čo sa stane s úsporami človeka, ktorý predá pri prvom veľkom prepade trhu?
„Spanikárenie spôsobuje stratu. To znamená, že keď trhy klesnú a ja v tom momente vyberiem peniaze, čiže odpredám cenné papiere, tak áno, realizujem stratu, pretože som predal za menej, ako som nakúpil,“ vysvetlil.
Škriniar to prirovnáva k zdraviu. Človek býva z času na čas chorý, no jeho život sa tým nekončí. „Toto isté je na finančných trhoch. Vieme si tam identifikovať nejaké obdobia, kedy jednoducho sa tým trhom až tak veľmi nedarilo, ale z dlhodobého hľadiska ten človek je zdravý a zarába. To isté tie finančné trhy sú zdravé a zarábajú,“ dodal.
