Každé ráno, už na svitaní, prejde pani Anna za pult a zapne kávovar. Robí to takto už vyše 80 rokov. Anna Possiová má sto rokov, a tak jej právom patrí titul najstaršej baristky v Taliansku. Napokon ten sa hrdo vyníma rovno na bare v malom mestečku Nebbiuno s výhľadom na jazero Maggiore.
„Keď som dokončila školu, hneď som začala pracovať so svojím strýkom, moji príbuzní mali reštaurácie v Janove,“ povedala baristka Anna Possiová.
Život najstaršej baristky v Taliansku sme priblížili v relácii Svet v obrazoch:
Za pultom v Nebbiuno stojí už 65 rokov a nemá v pláne s prácou v bare skončiť. „Keď som sa vydala za svojho manžela, robila som v jedálni, upratovala som aj izby, robila som všeličo, lebo som musela, pretože ak zamestnávate veľa iných ľudí, nezostane vám veľa peňazí,“ opísala Possiová.
„A potom som pred 51 rokmi ovdovela a pokračujem v tom sama, 51 rokov pracujem sama,“ doplnila. Bar si otvorili 1. mája 1958 spolu s manželom. Podávali vtedy len espresso a cappuccino. Na alkoholické nápoje si až oveľa neskôr kúpili licenciu.
Necíti sa ako v práci a „ľudia tam sú pre ňu ako rodina“, je to pre ňu miesto stretnutí a rozhovorov. „Ľudia sem chodia, lebo potrebujú niečo vybaviť alebo ma prídu poprosiť – urob mi láskavosť, mohol by som poprosiť tvoju dcéru, ktorá pracuje na mestskom úrade, aby mi priniesla nejaké tlačivo?“ poznamenala baristka.
„A ja poviem, samozrejme, veď príďte zajtra. Potom je tu ďalší, ktorý povie, prosím, ak uvidíte lekára, dajte mi vedieť, potrebujem recept,“ dodala s tým, že rada pomôže každému.
Ako skonštatovala, ľuďmi je obklopená, no nemá rada všetkých. „Vyberám si, keď niekoho nemám rada, viem to dať najavo a on sa sem už nevráti,“ vysvetlila.
Klientela sa zmenšuje, no ostáva pozitívna
Po smrti svojho manžela v roku 1974 zasvätila život výchove ich dvoch detí a práci v bare. Na 60. a 80. roky spomína ako na tie najkrajšie v histórii podniku.
Mám zákazníkov, ktorí sú starými rodičmi, prichádzajú so svojimi vnúčatami a hovoria mi – Anna, pamätáš si, keď bol vonku tanečný parket, jukebox, hrala tu hudba, ako dobre sme sa zabávali. To boli iné časy, teraz sú to už len spomienky,“ zaspomínala Possiová.
Rozhodne sa však neutápa v smútku. Práve naopak, v bare zriadila police s knihami. Zákazníci si môžu knihy vymieňať a čítať si pri káve. „Moja klientela sa zmenšuje, viac chodia náhodní zákazníci, ktorí prichádzajú, lebo o mne písali v novinách. Ale neviem ešte, ako dlho vydržím za barom, veď budem mať 101 rokov,“ uviedla najstaršia barmanka.
A aké je tajomstvo jej dlhovekosti? Vraj pravidelný denný režim, dobrá nálada a plechovka limonády, ktorú si každý večer necháva na nočnom stolíku.
