Kedysi boli rozmiestnené popri cestách, v súčasnosti takmer vymizli. Snehové zábrany a vetrolamy majú chrániť vozovku pred snehom, no správcovia ciest ich prestali osádzať. Argumentujú šetrením aj efektívnosťou. Autá medzitým končia v závejoch.
Cesta medzi Ploským a Ortášmi počas snehovej kalamity minulý týždeň na niektorých miestach prakticky zmizla.
Kritický úsek je neprejazdný najmä vtedy, keď sneží a fúka vietor. Nachádza sa totiž na otvorenom priestranstve.
“Je to otvorená planina, kde tým, že nie sú tie snehovky alebo vetrolamy, ako sa volali niekedy, tak nám spôsobuje zaviatie cesty,“ vysvetlil starosta obce Ploské František Petro.
Košický samosprávny kraj (KSK) tvrdí, že ich využívanie v praxi obmedzujú viaceré faktory. “Opakované krádeže a poškodzovanie týchto zariadení výrazne zvyšujú náklady na ich údržbu a znižujú ich funkčnosť, čím sa stávajú neefektívnymi z hľadiska hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami,“ priblížili z komunikačno-marketingového oddelenia KSK.
Takýchto miest je na slovenských cestách mnoho. Domáci v regiónoch veľmi dobre vedia, ktoré úseky sú rizikové.
Snehovým zábranám sa v Správach z regiónov venoval redaktor Ondrej Behún:
Podľa cestárov sú neefektívne
O cesty prvej triedy sa stará Slovenská správa ciest (SSC). Aj tá tvrdí, že takéto preventívne opatrenia sa ukázali ako neefektívne z hľadiska nákladov aj prácnosti. A to najmä vzhľadom na miernejšie zimy.
“Ďalším limitujúcim faktorom je v niektorých prípadoch aj nutnosť uzatvárania nájomných zmlúv s majiteľmi okolitých pozemkov,“ uviedla hovorkyňa SSC Jana Lukáčová.
Cestári dodávajú, že túto zimu zbilancujú a podľa toho sa rozhodnú, či a kde budú snehové zábrany v najbližších rokoch umiestňovať.
