Lídri členských štátov EÚ vo štvrtok (15. 10.) na samite v Bruseli zdôraznili potrebu pripraviť Úniu na ďalšie rozširovanie. Zároveň očakávajú, že kandidátske krajiny budú pokračovať v reformách. Privítali tiež pokračujúce práce na prístupovej zmluve s Čiernou Horou, s ktorou by sa mohlo do konca tohto roka podariť predbežne uzavrieť všetky rokovacie kapitoly.
Hlavy štátov a vlád opätovne označili rozširovanie EÚ za strategickú investíciu do mieru, bezpečnosti, stability a prosperity a za „motor“ zlepšovania hospodárskych a sociálnych podmienok občanov.„Vzhľadom na perspektívu ďalšieho rozšírenia Únie musia byť na pristúpenie pripravené ako budúce členské štáty, tak aj EÚ,“ uvádza sa v prijatých záveroch.
Kandidátske krajiny majú podľa nich pokračovať v reformách, najmä v oblasti právneho štátu, pričom prístupový proces musí byť naďalej založený na zásluhách a individuálnom pokroku každej krajiny.
Únia musí podľa lídrov súčasne uskutočniť vlastné vnútorné reformy, stanoviť si dlhodobé ambície a riešiť otázky súvisiace so svojimi prioritami, politikami a schopnosťou efektívne konať v rozšírenom zložení.
„Tým sa posilní EÚ a európska suverenita,“ uvádza sa v dokumente. Európska rada vzala na vedomie návrh Európskej komisie s názvom Príprava na širšiu Úniu a vyzvala Radu EÚ, aby preskúmala jeho jednotlivé časti a na základe analýzy pokračovala v ďalšej práci.
O rokovaniach v Bruseli sme informovali aj v Ranných správach:
Časť krajín žiada škrty
Na novom, dlhodobom rozpočte Únie sa však lídri podľa očakávania nedohodli. Kým časť krajín požaduje výraznejšie škrty, ďalšie, vrátane Slovenska, chcú chrániť peniaze pre regióny a poľnohospodárstvo.
Najmä Škandinávci a Nemci upozorňujú, že si už nemôžu toľko dovoliť prispievať do spoločnej kasy. Témou boli aj vysoké ceny energií. Krajiny Vyšehradskej štvorky vidia cestu k ich zníženiu v zmene systému emisných povoleniek. Spustenie systému ETS-2, ktorý by spoplatnil emisie z palív v doprave a pri vykurovaní budov, žiadajú odložiť na rok 2030.
Komisia dokument predstavila 6. októbra s cieľom pripraviť inštitúcie, politiky a rozpočet Únie na budúce prijatie nových členov. Komisia navrhla napríklad posilnenie ochranných mechanizmov, ktoré majú zabezpečiť, aby nové členské štáty dodržiavali záväzky prijaté počas prístupových rokovaní aj po vstupe do Únie.
V najzávažnejších prípadoch by opatrenia mohli zahŕňať obmedzenie financovania alebo pozastavenie hlasovacích práv v Rade EÚ.
Komisia chce tiež umožniť postupnú integráciu kandidátskych krajín do vybraných politík Únie ešte pred plným členstvom, ak splnia stanovené podmienky. Závery Európskej rady však zatiaľ hovoria o preskúmaní dokumentu členskými štátmi, nie o podpore konkrétnych zmien.
Pokrok v prístupových rokovaniach okrem Čiernej Hory zaznamenali aj ďalšie kandidátske krajiny. EÚ v utorok (13. 10.) otvorila s Ukrajinou a Moldavskom rokovania o druhom a treťom rokovacom klastri. V ten istý deň s Albánskom predbežne uzavrela štvrtú z celkovo 33 rokovacích kapitol.
Európska komisia plánuje 28. októbra predstaviť cielené prístupové plány (tzv. roadmaps) práve pre Čiernu Horu, Albánsko, Ukrajinu a Moldavsko. Ďalšími kandidátskymi krajinami sú Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Srbsko, Gruzínsko a Turecko. V niektorých z nich sa však prístupový proces pre nedostatočný pokrok v reformách a zhoršenie stavu demokracie spomalil alebo úplne zastavil.
